O titul Strom roka sa uchádza lipa z Cigľa aj čerešňa z Lehoty pod Vtáčnikom

CIGEĽ / LEHOTA POD VTÁČNIKOM. V celoslovenskej súťaži Strom roka 2016, ktorú vyhlasuje nadácie Ekopolis, sú až dve dreviny z hornej Nitry.

Ľudia môžu v internetovej ankete hlasovať pre celkovo dvanásť stromov, medzi nimi aj lipu z Cigľa a čerešňu z Lehoty pod Vtáčnikom.

Najstaršia pamiatka

Päťstoročnú lipu z Cigľa prihlásili do súťaže miestni členovia občianskeho združenia Vrchvoda.

„Organizátori ankety chcú upozorňovať na staré, vzácne či ohrozené stromy a vzbudiť záujem ľudí o životné prostredie. Sme presvedčení, že vhodným nositeľom tejto idey je naša unikátna stáročná lipa, preto sme ju prihlásili do súťaže,“ povedal člen občianskeho združenia Vrchvoda Ivan Kadlečík.

Lipa rastie na Ozanineje vŕšku priamo pri kostole sv. Matúša v Cigli. Vysoká je dvadsaťpäť až tridsať metrov, obvod kmeňa vo výške stotridsať centimetrov nad zemou je viac ako sedem metrov. Lipa má najmenej päťsto rokov. Spolu s oveľa známejšou, ktorá rastie pred zámkom v Bojniciach, sa radí medzi najstaršie na Slovensku.

„Tento strom je najstarším v širokom okolí, je najstaršou pamiatkou v obci, pretože má viac rokov ako ktorákoľvek budova. Pred päťsto rokmi postavili ľudia na kopčeku drevený kostol a zasadili lipu. Tá dodnes rastie, drevený kostolík sa nezachoval, no v roku 1762 bol vybudovaný nový, murovaný, dnešný kostol sv. Matúša,“ priblížil Kadlečík.

Lipa podľa neho rokmi rástla, mohutnela a pod ňou sa odohrávali všetky významné životné udalosti obyvateľov Cigľa, teda krsty, prvé sväté prijímania, birmovky, svadby aj pohreby.

„Preto je pre mnohých Cigeľčanov tento strom ako členom rodiny,“ poznamenal Kadlečík.

Ako matka s dieťaťom

Cigeľská lipa je zaujímavá tým, že po stovkách rokoch sa z jej vnútra stala bútľavina, ktorá asi po prvej svetovej vojne vyhorela. 

„Potom akoby ožila a z jej koreňa presne v strede vyrástla nová lipka. Tomuto 'dieťaťu' starej lipy odhadujeme sto rokov. Najstarší žijúci obyvatelia spomínajú, že než tu vyrástla lipka, do bútľaviny sa dokázali pri hrách okolo kostola poskrývať aj  desiati chlapci. Pre výnimočnosť pohľadu najmä spredu pred kostolom, sme jej dali meno 'Matka s dieťaťom v náručí'. Miestny umelec namaľoval aj obraz s motívom kostola a matky lipy s dcérou,“ prezradil Kadlečík.

Nedávno členovia Vrchovdy vyčistili okolie lipy, osadili pri nej informačnú tabuľu a zabezpečili dendrológa, ktorý zhodnotil parametre stromu a navrhol odborné ošetrenie. Odborník arborista urobil koncom júna zdravotný rez na lipe a je stabilizačnú redukciu.

„Naša lipa má mimoriadnu historickú a kultúrnu hodnotu, je významná aj z estetického, výchovného, spoločenského a botanického hľadiska. Ak získa potrebný počet hlasov, môže Slovensko reprezentovať v celoeurópskej súťaži Strom roka, dodal Kadlečík.

Mnohí Cígeľčania túto lipu pri kostole považujú za člena rodiny. (zdroj: ARCHÍV IK)

Unikátna majestátnosť

Stromom roka na Slovensku sa môže stať aj čerešňa, ktorá rastie za Lehotou pod Vtáčnikom pri ceste smerom na Sekaniny.

Majestátna čerešňa rastie za Lehotou pod Vtáčnikom smerom na Sekaniny. (zdroj: ARCHÍV MĎ )

„V jej okolí boli kedysi senárne, ktoré poskytovali obydlie počas letných mesiacov celým rodinám. Ľudia, keď chceli zberať seno, alebo pásli svoj dobytok, tak neschádzali každý deň domov do dediny, ale prespávali na lazoch, lúkach kde si vybudovali provizórne príbytky, takzvané  plijôvňe.  Na jednej z takýchto lazných lúk si ľudia vysadili čerešňu, z ktorej si mohli trhať plody pri ťažkých prácach v hore a na lúke,“ priblížil Michal Ďureje, ktorý pochádza z Lehoty pod Vtáčnikom a čerešňu prihlásil do súťaže.

Čerešňa rastie blízko cesty, ľudia však o ňu nejavia záujem. (zdroj: ARCHÍV MĎ)

Podľa neho je unikátna tým, že ovocný strom len veľmi zriedkavo dorastá do majestátnej výšky a šírky. Vek čerešne je odhadovaný od sto do dvesto rokov.

Ďureje hovorí, že čerešňa je napriek svojej mohutnosti zabudnutá, nepovšimnutá, „je to taká šedá myška. Síce rastie vedľa cesty smerom na frekventovanú chatársku oblasť Sekaniny, ale takmer nikto si ju nevšíma. Jej nepovšimnutá majestátnosť jej dáva nádej, že ak zažiari v súťaži Strom roka, ľudia sa začnú zaujímať nielen o ňu, ale aj ďalšie stromy, ktoré rastú na našich lúkach a v parkoch.“