KAMENEC POD VTÁČNIKOM. Veronika Lukáčová má len deväť rokov a už sa úspešne zúčastňuje programátorských súťaží nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Žiačka tretej triedy základnej školy v Kamenci pod Vtáčnikom sa len nedávno vrátila z medzinárodnej súťaže v Poľsku. Prebojovala sa tam spomedzi šesťtisícosemsto detí z troch krajín v štyroch kategóriách. Vo finále skončila na deviatom mieste.
Čarodejník Baltík
Baltík je detský programovací jazyk, ktorý podľa informácií školského projektu Infovek „jednoducho a názorne dokáže zasvätiť do tajov programovania všetkých od predškolského veku až po dospelých. Ústrednou postavičkou programu je čarodejník Baltík, ktorý ako dobrý kamarát pomáha deťom zvládnuť postupne všetky úrovne od tej najjednoduchšej až po najťažšiu.“
Veronika programuje od piatich rokov, dnes už v najťažšej úrovni programovacieho jazyka. Na celoslovenskom kole bola tento rok druhá, vlani súťaž vyhrala, na medzinárodné finále však pre chorobu necestovala. Teraz si to vynahradila.

Programuje celá rodina
„Deti programovali deväť úloh, na ktoré mali čas tri hodiny. Vypracované úlohy vyhodnotil súťažný server. Hodnotil, či program vypracovali správne, koľko príkazov použili, či to bolo najefektívnejšie riešenie úlohy,“ vysvetlil Veronikin otec Marián Lukáč.
Sám je učiteľ a vedie krúžok Baltík v škole v Čereňanoch. Baltíkovi sa venuje celá rodina, aj Veronikina mama Klaudia je učiteľka a krúžok Baltík vedie v Bystričanoch, brat Adam je deviatak a v programátorských súťažiach sa na popredných priečkach pravidelne umiestňuje od roku 2011. Rodičia však deti do programovania nenútia.
„Samých ich to zaujíma a baví, ani tomu nevenujú veľa času, iba ak sa blíži nejaká súťaž. Rozhodne nesedia za počítačom celé dni,“ vysvetlila Klaudia.
Súrodenci sa okrem programovania venujú aj tenisu a hudbe. Obaja navštevujú Základnú umeleckú školu v Novákoch. Podľa Adama však ich rovesníkov programovanie nebaví. Radšej sa s počítačmi hrajú.
Stovky príkazov
Aj v Baltíku sa dá zahrať, ak si hru deti samé naprogramujú.
„V tomto programe na súťažiach žiaci naprogramovali formuly, ruletu alebo hru logik,“ dodal Adam. Veronika už naprogramovala napríklad bludiská, v ktorých bolo potrebné plniť úlohy alebo vlastivedný program.
„V bludisku boli umiestnené rôzne veci, ktoré musel Baltík pozbierať, aby sa dostal k predmetu, ktorý ho posunie ďalej,“ vysvetlila Veronika. Vytvorila aj mapu slovenských miest, ktoré už navštívila.
„Úlohou bolo naprogramovať učebnú pomôcku. Po kliknutí na mesto sa ukázala fotografia a informácie o danom meste. Výhoda je, že program môže doplniť, ak navštívi nové mesto,“ dodal jej otec. Doteraz vďaka Baltíkovi už navštívili Gdaňsk, Rzeszow, Brno, Varšavu a Krakov. Na vytvorenie zložitejších programov musia deti použiť aj tisíc príkazov.

Programovanie rozvíja schopnosti
Vlastné programy, ktoré využívajú pri výučbe, programujú aj Veronikini rodičia. Mama sa však priznala, že niekedy ju už dcéra vyškolí.
„Raz za mnou prišla, aby som jej podpísala žiacku knižku. Práve som už dve hodiny programovala jednu úlohu. Mrkla na to a len tak mimochodom mi povedala „mami, ja by som to urobila ináč“ a vysvetlila mi jednoduchší postup,“ prezradila Klaudia Lukáčová.
Baltík okrem rozvoja logického a programátorského myslenia rozvíja aj ďalšie schopnosti detí.
„Na súťažiach sa stretnú deti z Česka, Poľska, komunikujú tam po anglicky, takže sa takto učia aj cudzie jazyky. Niektoré programy si musia samy odprezentovať a zlepšujú tak svoje argumentačné schopnosti,“ povedal Marián Lukáč.
Klaudia Lukáčová dodáva, že napríklad v matematike tretej triedy sa deti učia násobiť a deliť do sto. Pri programovaní však už Veronika pracuje s pojmami ako parametre a funkcie.
„Cez program sa naučia viac, ako musia zvládnuť v škole,“ dodala Veronikina mama.
Malá programátorka o svojej budúcnosti jasnú predstavu nemá. Ešte nevie, či ju zláka tenis, hudba, programovanie alebo niečo úplne iné. Adam už od dvanástich rokov túži programovanie študovať na vysokej škole v Brne. Najprv však musí absolvovať štyri roky gymnázia v Prievidzi.