PRIEVIDZA. Niekoľko plodníc zriedkavých hríbovitých húb, kozákov žltopórových, objavili hubári v lesoch na hornej Nitre. Podľa odborníkov je to jediný náš kozák so žltým sfarbením pórov.
Pomohli horúce dni
Kozák žltopórový rastie nehojne prevažne v južnejších lesoch na Slovensku pod dubmi, hrabmi a bukmi.
„Na hornej Nitre sa objavujú tieto huby iba občas, zvyčajne po prvých letných tropických dňoch a nociach,“ vysvetľuje amatérsky mykológ Pavol Hložanský z Prievidze. Podľa neho takéto dni sa už v tomto regióne vyskytli.
Kozáky žltopórové charakterizujú predovšetkým citrónovožlté rúrky a póry, ale aj drobno šupinkatý hlúbik, ktorý je, tak ako aj dužina, bledocitrónový. Na reze však dužina zvyčajne rýchlo červenie, potom černie alebo sa sfarbuje takmer do fialovo čierna.
Hubári sa nachodia
Hoci hubárska sezóna úspešne pokračuje, huby v lesoch Strážovských vrchov a Vtáčnika ešte nerastú v takom hojnom počte, ako by si mnohí hubári želali.
Hríby dubové či smrekové rastú ojedinele, tak ako kozáky hrabové či žltooranžové.
Niektorým to však vyhovuje pre pohyb na čerstvom vzduchu. Po lese sa musia dlhšie poprechádzať, ak chcú týchto vychytených húb priniesť plný košík. Alebo sa môžu zamerať na iné druhy jedlých húb. Vo väčšom množstve totiž rastú muchotrávky červenkasté.
Napriek zlovestnému názvu, je táto lupeňovitá huba jedlá, ba mnohí ju zaraďujú medzi najchutnejšie huby, doslova delikatesy. Spoľahlivo sa dá poznať podľa chrastovitého klobúka, ktorý je červenohnedastý.
Po olúpaní pokožky klobúka je trochu ružovkastá alebo hnedastá a ružovkasto červené fľaky majú aj biele lupene. Charakteristické pre ňu je, že zhrubnutá báza hlúbika často býva napadnutá červíkmi. Jej farba je vínovočervená. Najchutnejšie sú klobúky upražené na masle.
Neskúsení hubári by si ju mohli pomýliť s jedovatou muchotrávkou tigrovanou. Tá však má klobúk hnedý a lupene aj dužinu stále bielu.
Máme aj pikantnú hubu
Pomerne hojne rastú aj rýdziky korenisté. Sú to biele krehké huby, s hustými lupeňmi. Pri poranení z nich vyteká biele mlieko, ktoré je pomerne pálivé, korenisté.
„Možno aj preto túto chrumkavú hubu ľudia nechávajú v lese. Ja si však vždy zoberiem do košíka niekoľko pekných mladých plodníc a používam ich do zmesi s inými hubami. Ich pikantnosť sa tepelnou úpravou trochu stráca. Raz však vyskúšam aj spôsob úpravy, ako ho popisuje ruský spisovateľ Vladimír Solouchin vo svojej útlej, ale svetoznámej knižke Poľovačka na huby. V Rusku vraj si túto hubu veľmi cenia, nakladajú ju do sudov a nechajú prekvasiť ako uhorky,“ prezradil svoje hubárske zámery Hložanský.
Na hornej Nitre už hojne rastú dubáky, kuriatka aj suchohríby Čítajte
