NOVÁKY. Viac ako sto turistov sa zúčastnilo na pochode Uhoľná stopa, ktorý po šiesty raz zorganizoval Spolok priateľov Bane Nováky a Regionálna rada Klubu slovenských turistov v Prievidzi.
Trasa nie je náročná
„V tomto roku bol pochod spojený aj s programom európskych turistických akcií Eurorando, ktoré každých päť rokov vyhlasuje asociácia turistických klubov Európy. Náš pochod do toho vhodne zapadol. Vyhlásenou témou totiž sú energie a náš pochod viedol po trase turistického banského náučného chodníka v okolí súčasnej Bane Nováky, ktorá je najväčším dodávateľom energetického uhlia na Slovensku pre susednú Elektráreň Nováky v Zemianskych Kostoľanoch," vysvetlil predseda Regionálnej rady Klubu slovenských turistov v Prievidzi Milan Lomnický.
Náučný chodník vybudovali pred šiestimi rokmi z iniciatívy Augustína Machatu, dlhoročného baníka a technika, ktorý v podzemí Bane Nováky začínal ako banícky učeň a do dôchodku odchádzal vo funkcii generálneho riaditeľa Slovenských uhoľných baní.
„Chodník sme vybudovali ako pamiatku na históriu uhoľného baníctva v tomto regióne," zdôraznil Machata.
Má pätnásť zastavení na všetkých dôležitých bodoch dotýkajúcich sa ťažby uhlia. Všade sú osadené informačné tabule upozorňujúce na banské technické a stavebné zaujímavosti.
„Je to nenáročná trasa, má pätnásť kilometrov s neveľkým prevýšením, takže je vhodná pre veľkých aj malých turistov," dodal.
Mali sme povrchový lom
Chodník sa začína na námestí v Novákoch a vedie okolo bývalého baníckeho učilišťa, ktoré vychovalo stovky mladých baníkov. Medzi inými ho absolvoval aj Augustín Machata. Pokračuje v blízkosti pôvodnej baníckej štôlne, takzvanej úpadnice, z ktorej 14. júna pred sedemdesiatimi piatimi rokmi vyšiel prvý vozík s nováckym uhlím.
Jednou zo zastávok je aj vetracia jama pre podzemie, taktiež pôvodné budovy bývalej Bane Lehota, ktoré dnes už slúžia na podnikanie v nebanskom priemysle.
Medzi najzaujímavejšie miesta na trase patrí obrovská terénna preliačina v katastri baníckej obce Lehota pod Vtáčnikom, kde existoval v rokoch 1979 až 1988 prvý a jediný povrchový uhoľný lom na Slovensku.
„Sloj tam vychádzal takmer na povrch," priblížil Machata.
„Nachádzal sa iba dvadsať až päťdesiat metrov pod povrchom. Lacnejšie ako vyrazením štôlní sa vyplatilo vyťažiť značné zásoby uhlia, ktoré činili takmer 1,7 milióna ton, povrchovým spôsobom. Veľkými rýpadlami bolo však treba odstrániť približne 9,5 milióna kubíkov hlušiny. No podarilo sa odtiaľ vyťažiť dovedna 1 613 000 ton uhlia. Teda až 95 percent geologických zásob. Podzemným spôsobom by baníci z toho dostali na povrch sotva 45 percent. To bol najdôležitejší prínos povrchového lomu. Len škoda, že sa doteraz neuskutočnili zámery obrovskú jamu nechať naplniť vodou a veľkú nádrž využívať na rekreačné účely," poznamenal Machata.
Cieľ bol v krčme
Účastníci si počas pochodu mohli pozrieť aj povrchové objekty súčasnej Bane Nováky, vrátane ťažnej veže, ktorou sa dostáva uhlie z podzemia na povrch.
Poslednou zastávkou bola pôvodná krčma U Čižnára, známa od päťdesiatych rokov minulého storočia. Tam sa baníci často zastavovali po šichte, keď čakali na autobus alebo vlak.
Teraz v nej účastníci takisto dostali občerstvenie a prevzali si účastnícky diplom a odznak.
Na tomto mieste v Lehote bol kedysi jediný povrchový lom na Slovensku. (zdroj: TASR - Pavol Remiaš)
