PRIEVIDZA. Prievidzský klub Spoločnosti M. R. Štefánika chce vyvíjať aktivity, ktoré by smerovali k pomenovaniu niektorej školy v okresnom meste po uznávanom slovenskom štátnikovi. Išlo by o legitímnu aktivitu, pretože s návrhom na pomenovanie ulice, verejného priestranstva či inštitúcie môže prísť ktokoľvek.
Návrh, teda jeho opodstatnenosť a vhodnosť, vždy posudzuje názvoslovná komisia pri mestskom zastupiteľstve a konečné slovo majú poslanci.
Štefánik má v Prievidzi bustu. Umiestnená je na ulici s jeho menom Čítajte Názvy nemôžu byť dlhé
Názvy ulíc alebo iných verejných priestranstiev sú určované s prihliadnutím na historické udalosti alebo osobnosti viažuce sa k dejinám mesta či štátu.
„V Prievidzi je napríklad aj Ulica B. Björnsona, nórskeho prozaika, dramatika, básnika, publicistu a nositeľa Nobelovej ceny za literatúru za rok 1903, ktorý bol veľkým bojovníkom za národnú nezávislosť Nórska, ale aj za slobodu malých a utláčaných národov, v tom čase vrátane Slovákov,“ vysvetlila dlhoročná členka názvoslovnej komisie v Prievidzi Helena Dadíková.
Pomenovania ulíc podľa nej majú svoje pravidlá. Napríklad nemôže byť pomenovaná po žijúcej osobnosti, názvy tiež nemôžu byť dlhé, jazykovo nesprávne, nesmú urážať mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie.
Dadíková si nepamätá, že by niekedy mala názvoslovná komisia pochybnosti o význame či vhodnosti osobnosti, po ktorej mala byť pomenovaná ulica. Častejšie sa podľa nej stáva, že sa o názve ulice diskutuje medzi obyvateľmi až potom, keď ho schvália poslanci.
„Niekedy sa to stáva aj po dlhšom čase. Napríklad po Stanislavovi Mečiarovi bola ulica pomenovaná už v roku 1991, no až pri prevoze jeho telesných pozostatkov a ich pochovaní na Národnom cintoríne v Martine v roku 2000 sa debatovalo, že v niektorých aspektoch môže byť vnímaný kontroverzne,“ priblížila Dadíková.
Stanislav Mečiar je rodákom z Prievidze, bol literárne aktívny, napísal viacero diel, no známy je aj tým, že počas fašistického slovenského štátu pôsobil v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane a Hlinkovej garde.
Rozhodovala aj polícia
Za polemikou, či je osobnosť vhodná alebo nevhodná pre pomenovanie ulice, nemusíme chodiť do ďalekej histórie. Vlani nemecký investor Brose požiadal o pomenovanie ulice v prievidzskom priemyselnom parku po zakladateľovi firmy, ktorým je Max Brose. Poslanci tejto žiadosti vyhoveli.
Diskutovalo sa však o jeho údajnej nacistickej minulosti.
„Samozrejme, preverovali sme, kto je Max Brose, až potom sme predložili návrh názvoslovnej komisii. Komunikovali sme so zástupcami spoločnosti Brose, od nich sme dostali stanovisko, že bola do roku 2004 spracovaná vedecká štúdia, ktorá viaceré z obvinení nepotvrdila. Takisto bola informácia, že v roku 1949 v rámci Norimberských procesov nebol uznaný Max Brose za vinného. Druhou skutočnosťou, ktorú sme zobrali do úvahy, bolo to, že v meste Coburg, kde žil, pracoval aj zomrel, sa premenovaním ulice po ňom zaoberali jedenásť rokov a v marci tohto roku prijalo mestské zastupiteľstvo v Coburgu aj uznesenie, ktorým ho rehabilitovali," argumentoval koncom septembra minulého roka na rokovaní zastupiteľstva vedúci kancelárie primátorky mesta Prievidza Alojz Vlčko.
Premenovaním Západnej ulice na ulicu Max Brose sa dokonca zaoberala aj polícia. Trenčiansky krajský policajný vyšetrovateľ však odmietol podozrenie, že premenovaním ulice došlo k spáchaniu zločinu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd.
„V tomto prípade nie je dôvod na začatie trestného stíhania, nakoľko poslancami Mestského zastupiteľstva v Prievidzi nebola naplnená skutková podstata uvedeného zločinu," informoval vlani trenčiansky krajský policajný hovorca Pavol Kudlička.
Školy pomenováva ministerstvo
Podľa Dadíkovej boli v Prievidzi najväčšie diskusie o vhodnosti niektorých pomenovaní ulíc po roku 1989.
„Premenovávanie ulíc po Nežnej revolúcii bolo poznačené istou eufóriou, ale v názvoslovnej komisii vtedy sedel aj uznávaný slovenčinár z prievidzského gymnázia, profesor Králik a najmä on dohliadal, aby neboli v pomenovaniach ulíc použité nevhodné názvy či osobnosti,“ spomenula Dadíková.
K plánom Spoločnosti M. R. Štefánika, ktorá by privítala pomenovanie niektorej z prievidzských škôl po Štefánikovi, Dadíková poznamenala, že takýto krok je v kompetencii ministerstva školstva, ktoré by skúmalo opodstatnenosť takejto požiadavky.
V Prievidzi je v súčasnosti po osobnosti, Ladislavovi Stančekovi, pomenovaná základná umelecká škola.
„Stanček bol Prievidžan, tu žil, tvoril a stal sa významnou súčasťou slovenskej hudobnej kultúry. Je teda logické, že umelecká škola nesie jeho meno,“ zdôraznila Dadíková.
Uzavrela, že mesto ako zriaďovateľ, zatiaľ neuvažovalo o pomenovávaní svojich základných alebo materských škôl.
