BRATISLAVA. Srdce funguje ako veľká pumpa. Bije, pumpuje krv a zabezpečuje, že telo dostane potrebnú energiu a kyslík. Ako sa krv pohybuje telom, tlačí proti stenám ciev - túto silu nazývame krvný tlak. Ak je táto sila príliš veľká, máte vysoký krvný tlak, čo značne namáha nielen krvné cievy, ale aj srdce.
Vysoký krvný tlak však zvyčajne nemá úplne zjavné príznaky a nemusíte ho cítiť. Najlepšie ho odhalíte meraním. Ak lekár zistí, že máte zvýšený tlak, odporučí vám zrejme zmenu životného štýlu. V rámci nej vám možno povie, aby ste začali jesť viac čokolády a zapili ju zeleným čajom či červeným vínom. Všetky tieto pochutiny sú totiž zdrojom epikatechínu - látky, ktorá dokáže nárast krvného tlaku spomaliť.
Každý môže vystúpiť, nikto si nemôže prisvojiť priestor len pre seba. (zdroj: TASR/AP)Naznačuje to experiment študenta Univerzity Komenského v Bratislave (UK) Štefana Lukáča v spolupráci s Ústavom normálnej a patologickej fyziológie Slovenskej akadémie vied (SAV). Naznačuje to experiment študenta Univerzity Komenského v Bratislave (UK) Štefana Lukáča v spolupráci s Ústavom normálnej a patologickej fyziológie Slovenskej akadémie vied (SAV). Naznačuje to experiment študenta Univerzity Komenského v Bratislave (UK) Štefana Lukáča v spolupráci s Ústavom normálnej a patologickej fyziológie Slovenskej akadémie vied (SAV).
Indiáni s nízkym tlakom
V Panamskom pralese žije kmeň Indiánov, pre ktorých je vysoký krvný tlak takmer neznámym pojmom. Celý život konzumujú veľké množstvo kakaových výrobkov, ktoré sú významným zdrojom prírodného antioxidantu epikatechínu.
Medik Univerzity Komenského sa preto rozhodol skúmať, aký má epikatechín vplyv na krvný tlak. Svoje experimenty vykonal v rámci pracovnej skupiny, ktorá sa zaoberá vplyvom polyfenolických látok - takzvaných prírodných anitoxidantov - na tlak krvi a ovplyvnenie prevencie vysokého krvného tlaku.
Epikatechín rozpustil v pitnej vode a podával mladým potkaním samcom, ktorým sa v piatom týždni života vyvíja hypertenzia, teda vysoký krvný tlak. Práve vtedy im Lukáč začal antioxidant podávať.
„Epikatechín spomalil nárast krvného tlaku a rozvoj hypertenzie. Potvrdilo sa nám, že môže pomáhať v prevencii chorobných zmien, ktoré v organizme vznikajú pri hypertenzii," vysvetľuje medik v tlačovej správe univerzity.
Prišla jar"Jeho účinok súvisel so zvýšením antioxidačnej schopnosti krvnej plazmy a zlepšením tvorby oxidu dusnatého. Predpokladáme, že práve oxid dusnatý je kľúčovou molekulou, ktorá zabezpečuje priaznivý účinok epikatechínu.
Všetko s mierou
Ak však máte zvýšený krvný tlak, zvýšená konzumácia kakaa vám zrejme nijako nepomôže. Epikatechín totiž nie je dostatočne silný ako rôzne lieky, ktoré sa využívajú v prevencii hypertenzie.
„Sám osebe nedokáže znížiť tlak tak, ako by niektorí ľudia potrebovali. Pomáhať by však mohol najmä ľuďom s hypertenziou nižšieho stupňa, u ktorých sa nezačína terapia liekmi, ale zmenou životného štýlu,“ povedal Štefan Lukáč pre denník SME.
Všetko s mierou
Ak však máte zvýšený krvný tlak, zvýšená konzumácia kakaa vám zrejme nijako nepomôže. Epikatechín totiž nie je dostatočne silný ako rôzne lieky, ktoré sa využívajú v prevencii hypertenzie.
„Sám osebe nedokáže znížiť tlak tak, ako by niektorí ľudia potrebovali. Pomáhať by však mohol najmä ľuďom s hypertenziou nižšieho stupňa, u ktorých sa nezačína terapia liekmi, ale zmenou životného štýlu,“ povedal Štefan Lukáč pre denník SME.
Novozélanďanka Erakovicová do hlavnej súťaže neprešla. (zdroj: SITA/ AP)Aj v tomto prípade však epikatechín pôsobí len ako doplnok alebo motivácia k terapii. Občasnou konzumáciou antioxidantov obsiahnutých v čokoláde s vysokým podielom kakaovej zložky by ste však mohli do istej miery predchádzať rozvoju hypertenzie.
Epikatechín, ktorý pomáha bojovať s vysokým tlakom, však nenájdeme len v kakau. Obsahujú ho aj zelený a čierny čaj, červené víno či niektoré druhy ovocia. Najmä víno však okrem antioxidantov obsahuje aj mnohé iné látky a jeho priaznivý vplyv na cievy a srdce je preto diskutabilný.
Krvný tlak
- Sila, ktorou pôsobí krv zo srdca na steny ciev.
- Meria sa na hlavnej tepne vychádzajúcej zo srdca.
- Hodnoty krvného tlaku udávame v milimetroch ortuťového stĺpca – napríklad 120/80 mmHg.
- Sila, ktorou pôsobí krv zo srdca na steny ciev.Meria sa na hlavnej tepne vychádzajúcej zo srdca.
- Sila, ktorou pôsobí krv zo srdca na steny ciev.Meria sa na hlavnej tepne vychádzajúcej zo srdca.
- Sila, ktorou pôsobí krv zo srdca na steny ciev.Meria sa na hlavnej tepne vychádzajúcej zo srdca.
BRATISLAVA. Srdce funguje ako veľká pumpa.
„Aj alkohol má v malých množstvách benefity, znižuje napríklad cholesterol, čo má tiež pozitívny účinok v prevencii hypertenzie. Vieme však, že vo veľkom množstve poškodzuje pečeň aj mozog a vzniká závislosť. Čiže všetko s mierou,“ hovorí Lukáč pre denník SME. Rovnakú striedmosť však autor experimentu odporúča aj pri konzumácii čokolády, pri ktorej treba myslieť najmä na jej kalorickú hodnotu. „Aj alkohol má v malých množstvách benefity, znižuje napríklad cholesterol, čo má tiež pozitívny účinok v prevencii hypertenzie. Vieme však, že vo veľkom množstve poškodzuje pečeň aj mozog a vzniká závislosť. Čiže všetko s mierou,“ hovorí Lukáč pre denník SME. Rovnakú striedmosť však autor experimentu odporúča aj pri konzumácii čokolády, pri ktorej treba myslieť najmä na jej kalorickú hodnotu. „Aj alkohol má v malých množstvách benefity, znižuje napríklad cholesterol, čo má tiež pozitívny účinok v prevencii hypertenzie. Vieme však, že vo veľkom množstve poškodzuje pečeň aj mozog a vzniká závislosť. Čiže všetko s mierou,“ hovorí Lukáč pre denník SME. Rovnakú striedmosť však autor experimentu odporúča aj pri konzumácii čokolády, pri ktorej treba myslieť najmä na jej kalorickú hodnotu. „Aj alkohol má v malých množstvách benefity, znižuje napríklad cholesterol, čo má tiež pozitívny účinok v prevencii hypertenzie. Vieme však, že vo veľkom množstve poškodzuje pečeň aj mozog a vzniká závislosť. Čiže všetko s mierou,“ hovorí Lukáč pre denník SME. Rovnakú striedmosť však autor experimentu odporúča aj pri konzumácii čokolády, pri ktorej treba myslieť najmä na jej kalorickú hodnotu.
BRATISLAVA. Srdce funguje ako veľká pumpa. Bije, pumpuje krv a zabezpečuje, že telo dostane potrebnú energiu a kyslík. Ako sa krv pohybuje telom, tlačí proti stenám ciev - túto silu nazývame krvný tlak. Ak je táto sila príliš veľká, máte vysoký krvný tlak, čo značne namáha nielen krvné cievy, ale aj srdce. Vysoký krvný tlak však zvyčajne nemá úplne zjavné príznaky a nemusíte ho cítiť. Najlepšie ho odhalíte meraním. Ak lekár zistí, že máte zvýšený tlak, odporučí vám zrejme zmenu životného štýlu. V rámci nej vám možno povie, aby ste začali jesť viac čokolády a zapili ju zeleným čajom či červeným vínom. Všetky tieto pochutiny sú totiž zdrojom epikatechínu - látky, ktorá dokáže nárast krvného tlaku spomaliť. Naznačuje to experiment študenta Univerzity Komenského v Bratislave (UK) Štefana Lukáča v spolupráci s Ústavom normálnej a patologickej fyziológie Slovenskej akadémie vied (SAV). Za výskumnú úlohu získal 2. miesto na medzinárodnej študentskej vedeckej konferencii v Budapešti (Semmelweis International Students’ Conference 2016). Naznačuje to experiment študenta Univerzity Komenského v Bratislave (UK) Štefana Lukáča v spolupráci s Ústavom normálnej a patologickej fyziológie Slovenskej akadémie vied (SAV). Za výskumnú úlohu získal 2. miesto na medzinárodnej študentskej vedeckej konferencii v Budapešti (Semmelweis International Students’ Conference 2016). Za výskumnú úlohu získal 2. miesto na medzinárodnej študentskej vedeckej konferencii v Budapešti (Semmelweis International Students’ Conference 2016).
Indiáni s nízkym tlakom
V Panamskom pralese žije kmeň Indiánov, pre ktorých je vysoký krvný tlak takmer neznámym pojmom. Celý život konzumujú veľké množstvo kakaových výrobkov, ktoré sú významným zdrojom prírodného antioxidantu epikatechínu.
Medik Univerzity Komenského sa preto rozhodol skúmať, aký má epikatechín vplyv na krvný tlak. Svoje experimenty vykonal v rámci pracovnej skupiny, ktorá sa zaoberá vplyvom polyfenolických látok - takzvaných prírodných anitoxidantov - na tlak krvi a ovplyvnenie prevencie vysokého krvného tlaku.
Epikatechín rozpustil v pitnej vode a podával mladým potkaním samcom, ktorým sa v piatom týždni života vyvíja hypertenzia, teda vysoký krvný tlak. Práve vtedy im Lukáč začal antioxidant podávať.
„Epikatechín spomalil nárast krvného tlaku a rozvoj hypertenzie. Potvrdilo sa nám, že môže pomáhať v prevencii chorobných zmien, ktoré v organizme vznikajú pri hypertenzii," vysvetľuje medik v tlačovej správe univerzity.
"Jeho účinok súvisel so zvýšením antioxidačnej schopnosti krvnej plazmy a zlepšením tvorby oxidu dusnatého. Predpokladáme, že práve oxid dusnatý je kľúčovou molekulou, ktorá zabezpečuje priaznivý účinok epikatechínu.
Všetko s mierou
Ak však máte zvýšený krvný tlak, zvýšená konzumácia kakaa vám zrejme nijako nepomôže. Epikatechín totiž nie je dostatočne silný ako rôzne lieky, ktoré sa využívajú v prevencii hypertenzie.
„Sám osebe nedokáže znížiť tlak tak, ako by niektorí ľudia potrebovali. Pomáhať by však mohol najmä ľuďom s hypertenziou nižšieho stupňa, u ktorých sa nezačína terapia liekmi, ale zmenou životného štýlu,“ povedal Štefan Lukáč pre denník SME.
Aj v tomto prípade však epikatechín pôsobí len ako doplnok alebo motivácia k terapii. Občasnou konzumáciou antioxidantov obsiahnutých v čokoláde s vysokým podielom kakaovej zložky by ste však mohli do istej miery predchádzať rozvoju hypertenzie.
Epikatechín, ktorý pomáha bojovať s vysokým tlakom, však nenájdeme len v kakau. Obsahujú ho aj zelený a čierny čaj, červené víno či niektoré druhy ovocia. Najmä víno však okrem antioxidantov obsahuje aj mnohé iné látky a jeho priaznivý vplyv na cievy a srdce je preto diskutabilný.
„Aj alkohol má v malých množstvách benefity, znižuje napríklad cholesterol, čo má tiež pozitívny účinok v prevencii hypertenzie. Vieme však, že vo veľkom množstve poškodzuje pečeň aj mozog a vzniká závislosť. Čiže všetko s mierou,“ hovorí Lukáč pre denník SME. Rovnakú striedmosť však autor experimentu odporúča aj pri konzumácii čokolády, pri ktorej treba myslieť najmä na jej kalorickú hodnotu.
Muž verboval Belgičanov na džihád. Dostal 15 rokov väzenia Čítajte BRATISLAVA. Srdce funguje ako veľká pumpa. Bije, pumpuje krv a zabezpečuje, že telo dostane potrebnú energiu a kyslík. Ako sa krv pohybuje telom, tlačí proti stenám ciev - túto silu nazývame krvný tlak. Ak je táto sila príliš veľká, máte vysoký krvný tlak, čo značne namáha nielen krvné cievy, ale aj srdce.
(zdroj: Anton Haluš)Vysoký krvný tlak však zvyčajne nemá úplne zjavné príznaky a nemusíte ho cítiť. Najlepšie ho odhalíte meraním. Ak lekár zistí, že máte zvýšený tlak, odporučí vám zrejme zmenu životného štýlu. V rámci nej vám možno povie, aby ste začali jesť viac čokolády a zapili ju zeleným čajom či červeným vínom. Všetky tieto pochutiny sú totiž zdrojom epikatechínu - látky, ktorá dokáže nárast krvného tlaku spomaliť.
V Panamskom pralese žije kmeň Indiánov, pre ktorých je vysoký krvný tlak takmer neznámym pojmom.
Naznačuje to experiment študenta Univerzity Komenského v Bratislave (UK) Štefana Lukáča v spolupráci s Ústavom normálnej a patologickej fyziológie Slovenskej akadémie vied (SAV). Za výskumnú úlohu získal 2. miesto na medzinárodnej študentskej vedeckej konferencii v Budapešti (Semmelweis International Students’ Conference 2016).
Indiáni s nízkym tlakom
Celý život konzumujú veľké množstvo kakaových výrobkov, ktoré sú významným zdrojom prírodného antioxidantu epikatechínu.
Medik Univerzity Komenského sa preto rozhodol skúmať, aký má epikatechín vplyv na krvný tlak. Svoje experimenty vykonal v rámci pracovnej skupiny, ktorá sa zaoberá vplyvom polyfenolických látok - takzvaných prírodných anitoxidantov - na tlak krvi a ovplyvnenie prevencie vysokého krvného tlaku.
„Sám osebe nedokáže znížiť tlak tak, ako by niektorí ľudia potrebovali. Pomáhať by však mohol najmä ľuďom s hypertenziou nižšieho stupňa, u ktorých sa nezačína terapia liekmi, ale zmenou životného štýlu,“ povedal Štefan Lukáč pre denník SME.
Všetko s mierou
Ak však máte zvýšený krvný tlak, zvýšená konzumácia kakaa vám zrejme nijako nepomôže. Epikatechín totiž nie je dostatočne silný ako rôzne lieky, ktoré sa využívajú v prevencii hypertenzie.
Aj v tomto prípade však epikatechín pôsobí len ako doplnok alebo motivácia k terapii. Občasnou konzumáciou antioxidantov obsiahnutých v čokoláde s vysokým podielom kakaovej zložky by ste však mohli do istej miery predchádzať rozvoju hypertenzie.
“Toto takto nemôže byť.
„
Epikatechín, ktorý pomáha bojovať s vysokým tlakom, však nenájdeme len v kakau. Obsahujú ho aj zelený a čierny čaj, červené víno či niektoré druhy ovocia. Najmä víno však okrem antioxidantov obsahuje aj mnohé iné látky a jeho priaznivý vplyv na cievy a srdce je preto diskutabilný.
„Aj alkohol má v malých množstvách benefity, znižuje napríklad cholesterol, čo má tiež pozitívny účinok v prevencii hypertenzie. Vieme však, že vo veľkom množstve poškodzuje pečeň aj mozog a vzniká závislosť. Čiže všetko s mierou,“ hovorí Lukáč pre denník SME. Rovnakú striedmosť však autor experimentu odporúča aj pri konzumácii čokolády, pri ktorej treba myslieť najmä na jej kalorickú hodnotu.
BRATISLAVA. Srdce funguje ako veľká pumpa. Bije, pumpuje krv a zabezpečuje, že telo dostane potrebnú energiu a kyslík. Ako sa krv pohybuje telom, tlačí proti stenám ciev - túto silu nazývame krvný tlak. Ak je táto sila príliš veľká, máte vysoký krvný tlak, čo značne namáha nielen krvné cievy, ale aj srdce.
“Toto takto nemôže byť.
„
Vysoký krvný tlak však zvyčajne nemá úplne zjavné príznaky a nemusíte ho cítiť. Najlepšie ho odhalíte meraním. Ak lekár zistí, že máte zvýšený tlak, odporučí vám zrejme zmenu životného štýlu. V rámci nej vám možno povie, aby ste začali jesť viac čokolády a zapili ju zeleným čajom či červeným vínom. Všetky tieto pochutiny sú totiž zdrojom epikatechínu - látky, ktorá dokáže nárast krvného tlaku spomaliť.
Naznačuje to experiment študenta Univerzity Komenského v Bratislave (UK) Štefana Lukáča v spolupráci s Ústavom normálnej a patologickej fyziológie Slovenskej akadémie vied (SAV). Za výskumnú úlohu získal 2. miesto na medzinárodnej študentskej vedeckej konferencii v Budapešti (Semmelweis International Students’ Conference 2016).
Indiáni s nízkym tlakom
V Panamskom pralese žije kmeň Indiánov, pre ktorých je vysoký krvný tlak takmer neznámym pojmom. Celý život konzumujú veľké množstvo kakaových výrobkov, ktoré sú významným zdrojom prírodného antioxidantu epikatechínu.
“Ani toto takto nemôže byť.
„
Medik Univerzity Komenského sa preto rozhodol skúmať, aký má epikatechín vplyv na krvný tlak. Svoje experimenty vykonal v rámci pracovnej skupiny, ktorá sa zaoberá vplyvom polyfenolických látok - takzvaných prírodných anitoxidantov - na tlak krvi a ovplyvnenie prevencie vysokého krvného tlaku.
Epikatechín rozpustil v pitnej vode a podával mladým potkaním samcom, ktorým sa v piatom týždni života vyvíja hypertenzia, teda vysoký krvný tlak. Práve vtedy im Lukáč začal antioxidant podávať.
“„Epikatechín spomalil nárast krvného tlaku a rozvoj hypertenzie. Potvrdilo sa nám, že môže pomáhať v prevencii chorobných zmien, ktoré v organizme vznikajú pri hypertenzii," vysvetľuje medik v tlačovej správe univerzity.
„
„Aj alkohol má v malých množstvách benefity, znižuje napríklad cholesterol, čo má tiež pozitívny účinok v prevencii hypertenzie. Vieme však, že vo veľkom množstve poškodzuje pečeň aj mozog a vzniká závislosť. Čiže všetko s mierou,“ hovorí Lukáč pre denník SME. Rovnakú striedmosť však autor experimentu odporúča aj pri konzumácii čokolády, pri ktorej treba myslieť najmä na jej kalorickú hodnotu.
Bolo to iba 36 čiastočiek. Ani nie štyridsiatka kúskov prachu, ktorý kedysi zohral rozhodujúcu úlohu pri formovaní našej planéty.
Teraz však mohli vedci prvý raz v histórii výskumu kozmu analyzovať jeho zloženie na vyššej úrovni a získať spoľahlivejšie výsledky než tie, ktoré priniesla známa misia Stardust.
Výsledky analýzy prachu pochádzajúce z laboratória nemeckých vedcov na Heidelberskej univerzite a zverejnené v prestížnom magazíne Science špecialistov prekvapili. Očakávalo sa totiž úplne iné zloženie než to, ktoré napokon ukázali citlivé prístroje sondy Cassini krúžiacej v okolí Saturna.
Podľa predchádzajúcich zistení mali čiastočky medzihviezdneho prachu pozostávať z množstva rozdielnych prvkov a mali obsahovať aj najrôznejšie vzácne izotopy.
Nestalo sa tak. Prach je homogénny a vyzerá doslova, laicky povedané, „ako keby ho jedna mater mala”. Obsahuje najmä magnézium, kremík, železo a vápnik - čiže základné suroviny, nevyhnutné na vznik kameňov a skál.
Cesta cez bublinu
Sonda Cassini úspešne skúma Saturn už od roku 1994. Na palube okrem iných unikátnych prístrojov nesie aj detektor, odborne nazvaný analyzátor kozmického prachu (Cosmic Dust Analyzer, čiže CDA), ktorý vznikol v spolupráci nemeckých a britských vedcov.
Zachytáva hmotu, pochádzajúcu z hmloviny nazvanej Miestny medzihviezdny mrak, ktorou práve spolu s našou slnečnou sústavou prechádzame.
Veľkosť hmloviny je približne tridsať svetelných rokov. V podstate ide o chladnú a prázdnu bublinu, kde sa iba občas vyskytne niečo zaujímavejšie, napríklad čiastočky plynu alebo prachu.
Dnes na Zem dopadne ročne okolo 40-tisíc ton kozmického prachu. My, obyčajní pozemšťania ho považujeme za odpad, ktorý zaťažuje životné prostredie. Kedysi to však bolo inak.
Prachové čiastočky pochádzajúce z medzihviezdneho priestoru sa pred miliardami rokov stali (spolu s plynom) hlavnou stavebnou surovinou nielen pre výrobu Zeme a iných „kamenných” planét, ale aj na „výrobu” pozemšťanov.
Z tohto hľadiska sme teda všetci mimozemšťania. Je preto obzvlášť zahanbujúce, že o prachu, ktorý nám priniesol život, ešte stále vieme tak málo.
Bašta neznámeho
„Medzihviezdny prach je jedna z posledných bášt neznámeho v kozme,” konštatuje člen výskumného tímu Mario Trieloff z Heidelberskej univerzity.
Naša neznalosť vyplýva najmä z faktu, že čiastočky tohto prachu majú rozmery okolo 200 nanometrov a veľmi ťažko sa hľadajú v kopách iného prachu, najmä medziplanteráneho.
O tom sa koniec-koncov presvedčili stovky vedcov a tisícky dobrovoľníkov (spojených v programe Stardust@home) pri celosvetovom internetovom pátraní po čiastočkách medzihviezdneho prachu, ktorý v roku 2006 priniesla na Zem sonda Stardust po stretnutí s kométou Wild 2.
Nakoniec sa ich našlo iba sedem. Mali rôzne tvary a rôzne zloženie.
Častice prachu pochádzajúce z misie Stardust sú nezvyčajne veľké (iné sa zrejme nepodarilo a už ani nepodarí nájsť). To, samozrejme, znižuje vypovedaciu schopnosť ich analýzy.
No prístroje Cassini medzi miliónmi iných prachových častíc identifikovali aj 36 čiastočiek medzihviezdneho prachu.
Rozdiel spočíva aj v tom, že Stardust musela dopraviť prach na Zem, ktorý predtým zachytila do ľahučkej hmoty nazývanej aerogél, zatiaľ čo CDA na palube Cassini dokáže prachové častice analyzovať hneď na mieste - s pomocou hmotnostnej spektrometrie. Umožňuje to získať oveľa precíznejšie výsledky.
Významné výsledky
Frank Postberg z Inštitútu vied o Zemi Heidelberskej univerzity je spoluautorom článku v Science. Výsledky meraní, ktoré ukázali nezvyčajnú homogenitu medzihviezdnych častíc, označil za vzrušujúce aj vďaka tomu, že výskum môže prvý raz v histórii prebiehať na „štatisticky významnom množstve častíc.”
Uvedené merania s využitím hmotnostnej spektrometrie mali na Heidelberskej univerzite aj svoju predohru. Bola to najmä séria náročných testov pri kalibrácii laboratórnych modelov pre CDA. Aby to výskumníci dokázali, museli urýchliť kremíkový prach v laboratóriu na 40 kilometrov za sekundu, čo je približne rýchlosť, akou sa pohybuje hviezdny prach. Aj keď sú teda prachové čiastočky nepatrné, o čom svedčí ich hmotnosť nižšia ako trilióntina gramu, obsahujú mix základných stavebných prvkov. To je, samozrejme, prekvapenie. Väčšina vedcov logicky očakávala, že prachová „populácia” kozmu bude mať rozdielne zloženie, zodpovedajúce rozdielnym procesom, akými vznikali atmosféry zomierajúcich hviezd (tak, ako to ukázala aj analýza prachu prineseného sondou Stardust).
Rozdielne zloženie medzihviezdneho prachu (vrátane rôznych izotopov rovnakých materiálov) sa našlo napríklad aj vo vzorkách pochádzajúcich z meteoritov. Rozdielne zloženie medzihviezdneho prachu (vrátane rôznych izotopov rovnakých materiálov) sa našlo napríklad aj vo vzorkách pochádzajúcich z meteoritov. Rozdielne zloženie medzihviezdneho prachu (vrátane rôznych izotopov rovnakých materiálov) sa našlo napríklad aj vo vzorkách pochádzajúcich z meteoritov.
V čarodejnej peci?
Výsledky získané nemeckými vedcami však rozprávajú iný príbeh. Hviezdny prach možno stráca svoju individualitu v akejsi gigantickej čarodejnej peci, vytvorenej z ohromného množstva bublín, rozžeravených na milión stupňov.
Tieto horúce bubliny, zrodené v explóziách supernov pri zániku hmotných hviezd, sa rútia vesmírom rýchlosťou stoviek kilometrov za sekundu a zmetú všetko, čo im stojí v ceste.
Medzihviezdny prach môže prežiť v tomto energeticky bohatom prostredí iba počas niekoľkých stoviek miliónov rokov, vysvetlil Nicolas Altobelli z Európskej kozmickej agentúry (ESA), prvý autor článku v Science.
Existuje hypotéza, že iba malá časť prachu (povedzme, že ide o niekoľkých šťastlivcov, ktorí toto peklo prežili) dostane šancu zapojiť sa do formujúcich sa planetárnych systémov ako pôvodný, nedotknutý hviezdny prach.
Posledné výskumy naznačujú, že väčšina častíc je zničených a reformovaných v molekulárnych mračnách, čo sú chladné a husté oblasti vzdialeného vesmíru. Medzihviezdny vietor potom prinesie tento homogenizovaný prach do našej Slnečnej sústavy.
Bolo to iba 36 čiastočiek. Ani nie štyridsiatka kúskov prachu, ktorý kedysi zohral rozhodujúcu úlohu pri formovaní našej planéty.
Teraz však mohli vedci prvý raz v histórii výskumu kozmu analyzovať jeho zloženie na vyššej úrovni a získať spoľahlivejšie výsledky než tie, ktoré priniesla známa misia Stardust.
Výsledky analýzy prachu pochádzajúce z laboratória nemeckých vedcov na Heidelberskej univerzite a zverejnené v prestížnom magazíne Science špecialistov prekvapili. Očakávalo sa totiž úplne iné zloženie než to, ktoré napokon ukázali citlivé prístroje sondy Cassini krúžiacej v okolí Saturna.
Podľa predchádzajúcich zistení mali čiastočky medzihviezdneho prachu pozostávať z množstva rozdielnych prvkov a mali obsahovať aj najrôznejšie vzácne izotopy.
Nestalo sa tak. Prach je homogénny a vyzerá doslova, laicky povedané, „ako keby ho jedna mater mala”. Obsahuje najmä magnézium, kremík, železo a vápnik - čiže základné suroviny, nevyhnutné na vznik kameňov a skál.
Cesta cez bublinu
Sonda Cassini úspešne skúma Saturn už od roku 1994. Na palube okrem iných unikátnych prístrojov nesie aj detektor, odborne nazvaný analyzátor kozmického prachu (Cosmic Dust Analyzer, čiže CDA), ktorý vznikol v spolupráci nemeckých a britských vedcov.
Zachytáva hmotu, pochádzajúcu z hmloviny nazvanej Miestny medzihviezdny mrak, ktorou práve spolu s našou slnečnou sústavou prechádzame.
Veľkosť hmloviny je približne tridsať svetelných rokov. V podstate ide o chladnú a prázdnu bublinu, kde sa iba občas vyskytne niečo zaujímavejšie, napríklad čiastočky plynu alebo prachu.
Dnes na Zem dopadne ročne okolo 40-tisíc ton kozmického prachu. My, obyčajní pozemšťania ho považujeme za odpad, ktorý zaťažuje životné prostredie. Kedysi to však bolo inak.
Prachové čiastočky pochádzajúce z medzihviezdneho priestoru sa pred miliardami rokov stali (spolu s plynom) hlavnou stavebnou surovinou nielen pre výrobu Zeme a iných „kamenných” planét, ale aj na „výrobu” pozemšťanov.
Z tohto hľadiska sme teda všetci mimozemšťania. Je preto obzvlášť zahanbujúce, že o prachu, ktorý nám priniesol život, ešte stále vieme tak málo.
Bašta neznámeho
„Medzihviezdny prach je jedna z posledných bášt neznámeho v kozme,” konštatuje člen výskumného tímu Mario Trieloff z Heidelberskej univerzity.
Naša neznalosť vyplýva najmä z faktu, že čiastočky tohto prachu majú rozmery okolo 200 nanometrov a veľmi ťažko sa hľadajú v kopách iného prachu, najmä medziplanteráneho.
O tom sa koniec-koncov presvedčili stovky vedcov a tisícky dobrovoľníkov (spojených v programe Stardust@home) pri celosvetovom internetovom pátraní po čiastočkách medzihviezdneho prachu, ktorý v roku 2006 priniesla na Zem sonda Stardust po stretnutí s kométou Wild 2.
Nakoniec sa ich našlo iba sedem. Mali rôzne tvary a rôzne zloženie.
Častice prachu pochádzajúce z misie Stardust sú nezvyčajne veľké (iné sa zrejme nepodarilo a už ani nepodarí nájsť). To, samozrejme, znižuje vypovedaciu schopnosť ich analýzy.
Loading
...No prístroje Cassini medzi miliónmi iných prachových častíc identifikovali aj 36 čiastočiek medzihviezdneho prachu.
Rozdiel spočíva aj v tom, že Stardust musela dopraviť prach na Zem, ktorý predtým zachytila do ľahučkej hmoty nazývanej aerogél, zatiaľ čo CDA na palube Cassini dokáže prachové častice analyzovať hneď na mieste - s pomocou hmotnostnej spektrometrie. Umožňuje to získať oveľa precíznejšie výsledky.
Významné výsledky
Frank Postberg z Inštitútu vied o Zemi Heidelberskej univerzity je spoluautorom článku v Science.
Výsledky meraní, ktoré ukázali nezvyčajnú homogenitu medzihviezdnych častíc, označil za vzrušujúce aj vďaka tomu, že výskum môže prvý raz v histórii prebiehať na „štatisticky významnom množstve častíc.”
Loading
...Uvedené merania s využitím hmotnostnej spektrometrie mali na Heidelberskej univerzite aj svoju predohru. Bola to najmä séria náročných testov pri kalibrácii laboratórnych modelov pre CDA. Aby to výskumníci dokázali, museli urýchliť kremíkový prach v laboratóriu na 40 kilometrov za sekundu, čo je približne rýchlosť, akou sa pohybuje hviezdny prach.
Aj keď sú teda prachové čiastočky nepatrné, o čom svedčí ich hmotnosť nižšia ako trilióntina gramu, obsahujú mix základných stavebných prvkov. To je, samozrejme, prekvapenie.
Väčšina vedcov logicky očakávala, že prachová „populácia” kozmu bude mať rozdielne zloženie, zodpovedajúce rozdielnym procesom, akými vznikali atmosféry zomierajúcich hviezd (tak, ako to ukázala aj analýza prachu prineseného sondou Stardust).
Rozdielne zloženie medzihviezdneho prachu (vrátane rôznych izotopov rovnakých materiálov) sa našlo napríklad aj vo vzorkách pochádzajúcich z meteoritov.
Loading
...V čarodejnej peci?
Výsledky získané nemeckými vedcami však rozprávajú iný príbeh. Hviezdny prach možno stráca svoju individualitu v akejsi gigantickej čarodejnej peci, vytvorenej z ohromného množstva bublín, rozžeravených na milión stupňov.
Tieto horúce bubliny, zrodené v explóziách supernov pri zániku hmotných hviezd, sa rútia vesmírom rýchlosťou stoviek kilometrov za sekundu a zmetú všetko, čo im stojí v ceste.
Medzihviezdny prach môže prežiť v tomto energeticky bohatom prostredí iba počas niekoľkých stoviek miliónov rokov, vysvetlil Nicolas Altobelli z Európskej kozmickej agentúry (ESA), prvý autor článku v Science.
Existuje hypotéza, že iba malá časť prachu (povedzme, že ide o niekoľkých šťastlivcov, ktorí toto peklo prežili) dostane šancu zapojiť sa do formujúcich sa planetárnych systémov ako pôvodný, nedotknutý hviezdny prach.
Posledné výskumy naznačujú, že väčšina častíc je zničených a reformovaných v molekulárnych mračnách, čo sú chladné a husté oblasti vzdialeného vesmíru. Medzihviezdny vietor potom prinesie tento homogenizovaný prach do našej Slnečnej sústavy.
Uvedené merania s využitím hmotnostnej spektrometrie mali na Heidelberskej univerzite aj svoju predohru. Bola to najmä séria náročných testov pri kalibrácii laboratórnych modelov pre CDA. Aby to výskumníci dokázali, museli urýchliť kremíkový prach v laboratóriu na 40 kilometrov za sekundu, čo je približne rýchlosť, akou sa pohybuje hviezdny prach.
Aj keď sú teda prachové čiastočky nepatrné, o čom svedčí ich hmotnosť nižšia ako trilióntina gramu, obsahujú mix základných stavebných prvkov. To je, samozrejme, prekvapenie.
Väčšina vedcov logicky očakávala, že prachová „populácia” kozmu bude mať rozdielne zloženie, zodpovedajúce rozdielnym procesom, akými vznikali atmosféry zomierajúcich hviezd (tak, ako to ukázala aj analýza prachu prineseného sondou Stardust).
Rozdielne zloženie medzihviezdneho prachu (vrátane rôznych izotopov rovnakých materiálov) sa našlo napríklad aj vo vzorkách pochádzajúcich z meteoritov.
V čarodejnej peci?
Výsledky získané nemeckými vedcami však rozprávajú iný príbeh. Hviezdny prach možno stráca svoju individualitu v akejsi gigantickej čarodejnej peci, vytvorenej z ohromného množstva bublín, rozžeravených na milión stupňov.
Tieto horúce bubliny, zrodené v explóziách supernov pri zániku hmotných hviezd, sa rútia vesmírom rýchlosťou stoviek kilometrov za sekundu a zmetú všetko, čo im stojí v ceste.
Medzihviezdny prach môže prežiť v tomto energeticky bohatom prostredí iba počas niekoľkých stoviek miliónov rokov, vysvetlil Nicolas Altobelli z Európskej kozmickej agentúry (ESA), prvý autor článku v Science.
Existuje hypotéza, že iba malá časť prachu (povedzme, že ide o niekoľkých šťastlivcov, ktorí toto peklo prežili) dostane šancu zapojiť sa do formujúcich sa planetárnych systémov ako pôvodný, nedotknutý hviezdny prach.
Posledné výskumy naznačujú, že väčšina častíc je zničených a reformovaných v molekulárnych mračnách, čo sú chladné a husté oblasti vzdialeného vesmíru. Medzihviezdny vietor potom prinesie tento homogenizovaný prach do našej Slnečnej sústavy.
Uvedené merania s využitím hmotnostnej spektrometrie mali na Heidelberskej univerzite aj svoju predohru. Bola to najmä séria náročných testov pri kalibrácii laboratórnych modelov pre CDA. Aby to výskumníci dokázali, museli urýchliť kremíkový prach v laboratóriu na 40 kilometrov za sekundu, čo je približne rýchlosť, akou sa pohybuje hviezdny prach.
Aj keď sú teda prachové čiastočky nepatrné, o čom svedčí ich hmotnosť nižšia ako trilióntina gramu, obsahujú mix základných stavebných prvkov. To je, samozrejme, prekvapenie.
Väčšina vedcov logicky očakávala, že prachová „populácia” kozmu bude mať rozdielne zloženie, zodpovedajúce rozdielnym procesom, akými vznikali atmosféry zomierajúcich hviezd (tak, ako to ukázala aj analýza prachu prineseného sondou Stardust).
Rozdielne zloženie medzihviezdneho prachu (vrátane rôznych izotopov rovnakých materiálov) sa našlo napríklad aj vo vzorkách pochádzajúcich z meteoritov.
V čarodejnej peci?
Výsledky získané nemeckými vedcami však rozprávajú iný príbeh. Hviezdny prach možno stráca svoju individualitu v akejsi gigantickej čarodejnej peci, vytvorenej z ohromného množstva bublín, rozžeravených na milión stupňov.
Tieto horúce bubliny, zrodené v explóziách supernov pri zániku hmotných hviezd, sa rútia vesmírom rýchlosťou stoviek kilometrov za sekundu a zmetú všetko, čo im stojí v ceste.
Medzihviezdny prach môže prežiť v tomto energeticky bohatom prostredí iba počas niekoľkých stoviek miliónov rokov, vysvetlil Nicolas Altobelli z Európskej kozmickej agentúry (ESA), prvý autor článku v Science.
Existuje hypotéza, že iba malá časť prachu (povedzme, že ide o niekoľkých šťastlivcov, ktorí toto peklo prežili) dostane šancu zapojiť sa do formujúcich sa planetárnych systémov ako pôvodný, nedotknutý hviezdny prach.
Posledné výskumy naznačujú, že väčšina častíc je zničených a reformovaných v molekulárnych mračnách, čo sú chladné a husté oblasti vzdialeného vesmíru. Medzihviezdny vietor potom prinesie tento homogenizovaný prach do našej Slnečnej sústavy.
Uvedené merania s využitím hmotnostnej spektrometrie mali na Heidelberskej univerzite aj svoju predohru. Bola to najmä séria náročných testov pri kalibrácii laboratórnych modelov pre CDA. Aby to výskumníci dokázali, museli urýchliť kremíkový prach v laboratóriu na 40 kilometrov za sekundu, čo je približne rýchlosť, akou sa pohybuje hviezdny prach.
Aj keď sú teda prachové čiastočky nepatrné, o čom svedčí ich hmotnosť nižšia ako trilióntina gramu, obsahujú mix základných stavebných prvkov. To je, samozrejme, prekvapenie.
Väčšina vedcov logicky očakávala, že prachová „populácia” kozmu bude mať rozdielne zloženie, zodpovedajúce rozdielnym procesom, akými vznikali atmosféry zomierajúcich hviezd (tak, ako to ukázala aj analýza prachu prineseného sondou Stardust).
Rozdielne zloženie medzihviezdneho prachu (vrátane rôznych izotopov rovnakých materiálov) sa našlo napríklad aj vo vzorkách pochádzajúcich z meteoritov.
