CIGEĽ. Materská škola z dôb socializmu doslúžila v roku 1995. Škôlkarov presťahovali do základnej školy, kde škôlka funguje dodnes. Opustenú budovu získala do svojho majetku obec. Podľa starostu Štefana Mjartana problém s chátrajúcou stavbou riešia dvadsať rokov.
„V minulosti sme do bývalej škôlky zaviedli vodovod, z dotácie od ministerstva životného prostredia sme vybudovali plynovú kotolňu, priestory sme skultúrnili,“ vymenúva kroky obce starosta.
Škôlku neskôr využíval stolnotenisový oddiel, chvíľu tam v prenájme vyrábala potravinárska firma. Postupnej devastácii budovy však obec zabrániť nedokázala.
S projektom pre seniorov neuspeli
Spolu s Košom a Sebedražím v roku 2004 vypracovali projektovú dokumentáciu na prebudovanie ciglianskej škôlky na domov dôchodcov.
„Projekt počítal s nadstavbou poschodia, malo tam byť ubytovaných šesťdesiat klientov. Zaradili nás do zásobníka projektov, ale neuspeli sme,“ vysvetľuje starosta. Podľa neho projekt už aktuálny nie je.
„Nový statický posudok už budovanie poschodia vylučuje. Steny sú poškodené, prevlhnuté, záťaž by neuniesli,“ doplnil.
Ďalším problémom podľa starostu je aj to, že dotácie na výstavbu domova dôchodcov nikto neponúka.
„Časť bývalej škôlky by sme mali zbúrať a postaviť tam bytový dom s trinástimi bytmi,“ hovorí starosta a zdôvodňuje: „Projekt už vypracovaný máme a peniaze na bytovku môžeme získať zo Štátneho fondu rozvoja bývania.“
Byty žiadajú aj starší
Druhý pavilón bývalej škôlky by podľa starostu mohli prestavať na centrum pre seniorov. Ak na to získajú potrebné peniaze. Podľa Mjartana však aj seniori majú záujem radšej o byt, kde je nájomné oveľa nižšie ako v domove dôchodcov.
„Kým sa o seba vedia postarať sami, radšej budú platiť dvesto eur za byt ako štyristo za domov dôchodcov. Nie je to tak, že byty chcú len mladé rodiny. Žiadajú ich aj starší ľudia,“ hovorí starosta, ktorý mal vybudovanie domova dôchodcov vo svojom volebnom programe od roku 1998.
„Bohužiaľ, nevyšlo to. Teraz si však myslím, že by to bol veľmi rizikový projekt,“ hovorí.
Mnohí dôchodcovia by si podľa neho pobyt v zariadení nemohli dovoliť, rodiny sa o svojich seniorov radšej starajú sami doma.
„Načo máme stavať domov dôchodcov, keď ho neudržíme? Jedna vec je postaviť ho, druhá prevádzkovať. Tam musí byť lekárska služba aj obslužný personál, zariadenie sa musí dostať do siete poskytovateľov sociálnych služieb, to nie je také jednoduché.“
Počet obyvateľov stúpa
Podľa ciglianskeho starostu aj Trenčiansky samosprávny kraj uprednostňuje rodinnú formu sociálnych služieb, aby starí ľudia dožívali v rodinnom prostredí a nie v inštitúciách.
„Poskytujeme sociálnu službu. Keď niekto požiada, dostane opatrovateľku, ktorá mu pomôže so všetkými bežnými činnosťami, vyperie, nakúpi. A to len za jedno euro na hodinu. Toto by mala byť stratégia obce,“ myslí si starosta.
Cigeľ za ostatných desať rokov vybudovala šesťdesiat nájomných bytov.
„Keď som ako starosta začínal, v Cigli žilo 950 obyvateľov. Teraz ich je viac ako 1200. Sme dynamicky rozvíjajúca sa obec,“ hovorí Štefan Mjartan a dodáva, že aktuálne evidujú šesťdesiatpäť žiadostí o byt.
Dvesto podpisov je málo
Proti plánom vedenia obce vznikla medzi obyvateľmi petícia. Rodina predsedu petičného výboru Jaroslava Leitmana patrí k pôvodným majiteľom pozemkov, ktorých majetok za socializmu vyvlastnili vo verejnom záujme za účelom výstavby materskej školy.
„Materská škola mala slúžiť všetkým. Keď schátrala, nikto sa nás, čo bývame v susedstve neopýtal, či s výstavbou bytov súhlasíme. Keby som vedel, že na tomto pozemku plánujú stavať ďalšie sociálne byty, nestaval by som tam pred tromi rokmi rodinný dom,“ hovorí Jaroslav Leitman a dodáva, že v centre obce by mohlo vzniknúť niečo, čo slúži všetkým, nie sociálne byty. Tie majú podľa neho slúžiť pre mladé rodiny, nie pre dôchodcov, ktorí predajú svoje domy a pôjdu bývať do lacného bytu. Tvrdí, že takýto seniori ani nemôžu spĺňať kritériá pridelia sociálneho bytu. Navyše bude v obci vďaka už postaveným bytom pribúdať počet detí a už teraz podľa jeho slov škôlka v základnej škole kapacitne nepostačuje.
„Moja dcéra chodí do škôlky iba na tri hodiny. Na obed ju manželka musí vyzdvihnúť, lebo ju nemajú kam uložiť po obede spať. Môj syn mal tri roky, toho neprijali vôbec. Ak sa počet detí v obci zvýši, bude ďalšia škôlka potrebná.“
Petíciu proti výstavbe bytov na mieste bývalej škôlky v Cigli podpísalo zatiaľ 207 obyvateľov, čo je údajne málo. Aby prekročili tridsať percent voličov, potrebovali by ešte sto podpisov. Oficiálne vyjadrenie k petícii z vedenia obce doteraz nedostal.
Podľa Leitmana je pre nájomné byty vhodnejšia lokalita Rakovec. Obec tam vlastní pozemky, ktoré nevie predať. Ale podľa starostu tam bývajú solventní ľudia, ktorým by to údajne prekážalo.
„My sme menejcenní?“ pýta sa Jaroslav Leitman.
Dlh neplatičov stúpa
Obecný poslanec Ľudovít Fábry si myslí, že dlh voči mladým rodinám má Cigeľ výstavbou šesťdesiatich bytov splnený.
„My nie sme proti výstavbe nájomných bytov, ale nie v lokalite bývalej škôlky. Chcem sa vrátiť k myšlienke domova dôchodcov alebo inej, všeobecne prospešnej občianskej vybavenosti.“ Podľa jeho slov v obci chýba aj telocvičňa, posilňovňa, sauna a v blízkej budúcnosti zrejme nebude kapacitne postačovať ani materská škola.
Ďalším problémom s nájomnými bytmi je podľa poslanca zvyšujúci sa počet neplatičov.
„Dlh už prekročil deväťtisíc eur a má stúpajúcu tendenciu. My úver na výstavbu bytov splácame nájomným, ktoré vyberieme. Pokiaľ dlh neplatičov rastie, neviem prečo by sme v tom mali pokračovať. Prichádzame o peniaze, ktoré môžeme využiť na ďalší rozvoj obce,“ myslí si Fábry.
Dedina podľa poslanca plní inú úlohu ako mesto.
„Nechceme z obce sídlisko. Teraz treba urobiť niečo pre staršiu alebo strednú generáciu. Týmto smerom sa chcem uberať, pán starosta má však inú predstavu,“ uzatvára.
