LEHOTA POD VTÁČNIKOM. Stromy sú pľúcami planéty. Ľudia oddávna pri nich hľadali rovnováhu. Kúsok prírody si môže človek zobrať aj domov napríklad vo forme bonsajov. Sú to miniaturizácie stromov, pestované v miskách. Učarovali aj Petrovi Ďurejemu z Lehoty pod Vtáčnikom.
Dôležité je aj štúdium
„Vonkajším bonsajom sa venujem už od roku 1992,“ hovorí ich vášnivý pestovateľ Peter Ďureje.
Na začiatku hlavne študoval odbornú literatúru, pretože chcel vedieť, ako treba bonsaje presádzať, ako ich zazimovať alebo kedy ich je najlepšie polievať.
Dôležité sú podľa neho skúsenosti, preto časom zistil, že nie všetky typy stromov sú vhodné na domáce pestovanie.
„Vŕby rastú príliš do výšky,“ prezrádza Peter, ktorý spolu s otcom pravidelne navštevuje lesy.
„Vytypované rastliny zastrihávame a štepíme tak, aby ich tvar bol atypický,“ priblížil pestovateľ.
Po presadení do misky je podľa neho kritický prvý rok, kedy zvyknú vysychať. Keď bonsaj zvládne prvý rok, potom dokáže rásť aj niekoľko ďalších desiatok rokov. „Pamätám si príbeh každého jedného môjho bonsaja,“ s úsmevom hovorí Peter, ktorý je hrdý najmä na najstarší dvadsaťtriročný bonsaj.
Výstavy už neabsolvuje
Jeho zbierka má viac ako sto kusov a tvoria ju stromčeky zo slovenskej prírody. Sú medzi nimi buky, duby, lipy, pričom Každý je niečím výnimočný.
„Každý jeden bonsaj na jar prikrývam machom. V chladných mesiacoch ich spolu s otcom zazimujem na záhrade, kde ich prikrývame pilinami,“ zdôraznil Peter
Aj keď sa v minulosti zúčastnil na viacerých výstavách, dnes ich už nenavštevuje. Berie ohľad na rastliny.
„Pre bonsaje je náročné, keď sú neustále prenášané a manipuluje sa nimi,“ dodal Peter.
Autor: Lívia Junásová
