LAZANY / DOLNÉ VESTENICE. Zvonárike dom, ako svoj domček nazvali členovia súboru Sielnica, stojí kúsok od kultúrneho domu. V Lazanoch je jedným z posledných hlinených domov postavených z nepálenej tehly - surovice.
„To je hlina od nás, z Lazian,“ vysvetľuje folkloristka Anna Jakubská a dopĺňa: „Kedysi sa hlina ťažila v bani na kopci Prieložky. Ľudia ju miesili nohami, tvarovali do foriem a tehly sušili na slnku. Na to neboli žiadne stroje. Surovicový dom je dobrý izolátor, len nesmie zmoknúť.“
Preto prvé, čo členovia súboru Sielnica po kúpe domu opravili, bola strecha, aby bol „pod suchým.“
Tradičnej kultúry ubúda
V dome kedysi býval zvonár, ktorý zvonieval v kostole. Preto ho pomenovali Zvonárike dom.
„Starkí tu dožili, mladí sa presťahovali a dom chátral,“ hovorí vedúca folklórneho súboru Adela Bolfíková.
Domček bude slúžiť pre folklórny súbor, ale zároveň aj ako múzeum. „Prídeme si sem zaspievať, zakúriť a niečo dobré navariť. Hlavne však bude slúžiť všetkým, ktorí budú chcieť spoznať, ako sa v minulosti žilo. Tradičnej kultúry ubúda, deti dnes nevedia, ako sa varilo v starej peci,“ hovorí Adela Bolfíková.
Roboty ako na kostole
Divadelno-folklórny súbor Sielnica vznikol pred takmer dvadsiatimi rokmi.
„Hráme divadlo, spievame, udržiavame tradície. Účinkujeme pri narodení, nevestám skladáme vienky. Každé naše vystúpenie je malým divadelným predstavením,“ vysvetľuje Bolfíková.
Aj keď Zvonárike dom ešte dokončený nie je, vystupujú pred ním. (zdroj: archív FS Sielnica)Napriek množstvu práce, ktorú členovia súboru už na dome odviedli, stále je tam roboty ako na kostole. Najbližšie plánujú murovať komín, potom postaviť tradičnú murovanú pec. Na dvore chcú vybudovať prekryté pódium a vyzdobiť ho historickými poľnohospodárskymi strojmi.
„Naším veľkým snom je vytvoriť staroverskú záhradu. Chceme pestovať kvety, ktoré v záhradách kedysi rástli. Chceme, aby to tu žilo, aby to malo svoju dušu,“ hovorí Adela Bolfíková.
Odkaz budúcim generáciám
Už teraz okolo domčeka organizujú podujatia, na Vianoce varili vonku kapustnicu, vnútri bol živý betlehem a prestretý štedrovečerný stôl.
Aj to, že súbor vystupuje, je podľa Adely Bolfíkovej nádherná hodnota. Ale lazianska Sielnica po sebe zanechá aj niečo hmatateľné. „Myslím si, že naše malé múzeum bude ešte pre mnohé generácie veľkým odkazom,“ povedala.
Dolné Vestenice domček majú
Dom ľudových tradícií plánujú zriadiť aj Dolné Vestenice. Budovu, v ktorom bude expozícia umiestnená, obec na tento účel kúpila už pred dvadsiatimi rokmi.
„Domček, je v blízkosti obecného úradu, je ľahko dostupný a má potrebný charakter,“ zdôvodňuje kúpu chalupy projektová manažérka Dolných Vesteníc Veronika Bugajová.
Budúce múzeum už prešlo základnou rekonštrukciou, podľa Bugajovej je potrebné dorobiť už len menšie konečné úpravy domu a pozemku: „Interiér expozície plánujeme upraviť čo najjednoduchším spôsobom, aby historické exponáty vynikli,“ vysvetlila.
Exponátov je málo
Historické artefakty, ktoré by mali byť v Dome ľudových tradícií vystavené, však obec zatiaľ nemá. Budúca expozícia histórie Dolných Vesteníc má vzniknúť zo zbierky, ktorú obec nedávno vyhlásila.
Domček v Dolných Vesteniciach čaká na historické exponáty. (zdroj: archív obce)„Našou predstavou je získať čo najviac pôvodných exponátov od obyvateľov obce dokumentujúcich život v minulých rokoch a tie vystaviť aj so sprievodným popisom,“ hovorí Veronika Bugajová.
Pri zostavovaní výstavy sa so žiadosťou o pomoc obrátia na Hornonitrianske múzeum. Niekoľko málo exponátov sa obci už získať podarilo, ďalšie majú prisľúbené.
„Zatiaľ sme naozaj v počiatočnej fáze, takže veríme, že nájdeme aj niečo naozaj zaujímavé a hodnotné,“ dúfa.
Zbierali šafran, chytali čvíkoty
Prevádzka Domu ľudových tradícií by podľa nej nemala byť problémom, keďže domček susedí s obecným úradom.
Sprístupnenie expozície však závisí vo veľkej miere najmä od toho, ako rýchlo sa podarí exponáty vyzbierať. Bohatá história Dolných Vesteníc, ktoré vznikli v polovici jedenásteho storočia, naznačuje, že medzi vyzbieranými predmetmi môžu byť aj rarity. V sedemnástom storočí mal napríklad zvučné meno vestenický šafran, ktorý chodili miestni obchodníci predávať až do Talianska.
Ďalšou nezvyčajnou tradíciou, ktorá vo Vesteniciach pretrvala až do tretiny dvadsiateho storočia, bolo chytanie čvíkot. Čvíkoty sú drozdovité vtáky, ktoré ľudia lovili pre chutné mäso s príchuťou borievok a panstvo za ne neváhalo platiť vysoké sumy.
