PRIEVIDZA. V kabíne tímu Slovenska sa zlepšila nálada, keď do nej vošiel skúsený hokejista z NHL Andrej Sekera. Vždy pozitívne naladený, vysmiaty obranca Edmontonu Oilers je lídrom mužstva aj na MS v Rusku.
Oilers už po desiaty raz za sebou nepostúpilo do play off o Stanley Cup. Rozmýšľali ste potom, či pôjdete na svetový šampionát?
- Sklamanie zo základnej časti NHL bolo veľké, ale keď som zdravý a cítim formu, vždy idem rád reprezentovať Slovensko. V stredu som pricestoval na Slovensko, pár dní som si oddýchol doma v Prievidzi a už som v príprave na majstrovstvá sveta.
Sledovali ste počas sezóny výsledky tímu Slovenska – na turnajoch v Nemecku, Švajčiarsku, na Slovakia Cupe v Žiline a teraz v príprave s Fínskom i Ruskom?
- Áno, videl som, že v tíme je veľa mladých hráčov. Prišiel aj nový tréner, chalani sa potrebovali zohrať, zvyknúť si na nový systém. Zdena Cígera som ako trénera ešte nezažil, ale viem, že to bol výborný hráč a aj ako kouč už dosiahol dobré výsledky. Z nedávnych prehier s Fínskom a Ruskom netreba robiť vedu, Slovensko už vari pred desiatimi rokmi začalo strácať krok so svetovou špičkou. Je to aj výsledok stavu spoločnosti, podmienok na športovanie mládeže.
Pri generačnej výmene v národnom tíme patríte medzi najskúsenejších hráčov. Ste pripravený prevziať viac zodpovednosti ako v minulosti?
- Zoberiem toľko zodpovednosti, koľko mi naložia. Keď bude treba, aby som bol jedným z lídrov, tak s tým nemám problém. Keď treba, tak povzbudím spoluhráčov, ale vždy sa snažím ukázať viac výkonmi na ľade ako rečami.
Doteraz ste hrali na piatich majstrovstvách sveta. Ako si na ne spomínate?
- Najväčšia radosť bola v Helsinkách 2012, odkiaľ sme sa vracali so striebornými medailami. Naopak na mojom prvom šampionáte v Halifaxe 2008 sme sa s ťažkosťami zachraňovali v elitnej kategórii. Pamätám si aj na nevydarené majstrovstvá v Berne 2009, kde sme v prvom zápase horko-ťažko vyhrali nad Maďarskom 4:3. A práve Maďarsko bude prvým súperom na MS v Petrohrade. Musíme sa dobre pripraviť.
V Edmontone Oilers ste odohrali prvú sezónu zo šesťročnej zmluvy. Ako ju hodnotíte?
- Skončili sme na poslednom mieste Západnej konferencie, tu niet čo hodnotiť. Osobne som si spočiatku zvykal na nový systém, nových spoluhráčov a postupne som sa do toho dostal.
Prečo ste si vlani v lete vybrali klub, ktorému sa v posledných rokoch nedarí, keď ste mali aj ponuky z lepších mužstiev?
- Vybral som si túto cestu. Možno je trochu ťažšia, ale je to výzva. Chcem sa stále zlepšovať, pomáhať spoluhráčom, pracovať na sebe.
Edmonton má mladý tím, aj vlaňajšiu jednotku draftu Connora McDavida, ktorý mal viac ako bod na zápas. Čo chýba mužstvu, aby postúpilo do play off?
- McDavid sa spočiatku hľadal, predsa len prechod z juniorky do mužského hokeja nie je ľahký. Potom chýbal v zostave pre zranenie, ale po návrate sa zlepšoval zo zápasu na zápas. Už teraz je to výborný hráč a bude ešte lepší. Rátam, že v lete budú v mužstve zmeny.
Klub Oilers sa po poslednom zápase základnej časti lúčil so slávnou arénou, v ktorej v ére Wayna Gretzkého a Marka Messiera vybojoval päť Stanley Cupov. Čo ste vtedy cítili?
- Bol to zážitok pre fanúšikov aj pre hráčov. Videl som, ako si ľudia vážia každého hokejistu, čo v Edmontone hral. V novej sezóne už nastúpi mužstvo v modernej, väčšej hale.
Poznajú vás hráčov ľudia pri prechádzke v meste? Ako sa k vám správajú?
- Niektorí nás pochvália, iní nám naložia. Na to sme si už zvykli.
Ľutovali ste niekedy, že ste išli do Edmontonu?
- Nie, nikdy. Je to kočovný život hokejistu, ale ja som v Edmontone rád. Aj táto sezóna zo mňa urobila lepšieho hokejistu i človeka.
