NEDOŽERY-BREZANY. Školník Peter Lipničan zo Základnej školy v Nedožeroch-Brezanoch sa predviedol v netradičnej úlohe. V kroji a s harmonikou vystúpil na školskom kole speváckej súťaže v interpretácii ľudových piesní Slávik Slovenka. Zaujímavé je, že k hre na harmonike sa dostal len pred dvomi rokmi.
Dobrý príklad
Ak by si žiaci v Nedožeroch-Brezanoch mali vybrať spomedzi pedagogických a nepedagogických pracovníkov toho najobľúbenejšieho, stal by sa ním určite školník Peter Lipničan.
„V našej škole je piaty rok. Na začiatku či na konci školského roka, keď na slávnostných zhromaždeniach menujem všetkých zamestnancov, má vždy najväčší potlesk,“ prezradil riaditeľ školy v Nedožeroch-Brezanoch Dušan Schut.
Peter Lipničan je podľa neho obľúbený medzi žiakmi aj učiteľmi a pre školu je vraj veľkým prínosom.
„Svojím spôsobom zasahuje do vzdelávania, no hlavne výchovy žiakov. Je manuálne zručný, zapálený pre prácu. Deťom dáva dobrý príklad, mnohé ich naučí, čo je v dnešnej dobe, keď deti nemajú záujem o manuálnu prácu, veľmi cenné,“ chváli školníka riaditeľ s tým, že by bol z neho dobrý učiteľ technickej výchovy.
Najnovšie sa v kroji a s harmonikou predstavil Peter Lipničan v polohe, v akej ho žiaci doteraz nepoznali. Zahral a zaspieval na školskej speváckej súťaži venovanej ľudovej piesni.
„O vystúpenie ma požiadali učiteľky. Súhlasil som, spoločne sme si pekne zaspievali,“ prezradil usmievavý školník.
Splnená túžba
Zaujímavé je, že dnes už 51-ročný obyvateľ Nedožier-Brezian na harmonike poriadne nikdy nehrával.
Školník na speváckej súťaži zahral na harmonike a zaspieval. (zdroj: archív školy)„Pochádzam z Oravy. Odmalička som mal blízko k folklóru a ľudovej piesni. Moja mama a jej sestry veľmi pekne spievali, asi som aj ja po nich niečo zdedil,“ spomenul Lipničan.
Harmonika a hlavne jej zvuk mu učarovali už v detstve. Túžil sa na nej naučiť hrať. Chodil aj do umeleckej školy.
„Hodiny som však mal len na klavíri. Boli sme viacpočetná rodina, bolo nás deväť detí, nemali sme peniaze na kúpu harmoniky. Postupne som sa teda od sna hrať na harmonike vzdialil, venoval som sa viac športu, hlavne futbalu,“ priznal školník.
Pred dvomi rokmi však dostal od manželky malú, takmer detskú harmoniku. Začal sa nej učiť hrať. Keď mu to išlo lepšie, kúpil si staršiu, ale už trojradovú.
Prekvapenie prišlo na oslave jeho päťdesiatky, od rodiny dostal úplne novú heligónku, na ktorej sa teraz učí hrať. Verejné vystúpenie teda absolvoval pred žiakmi.
„Hovorí sa, že dnešné deti nemajú o nič záujem. Na našej škole je však dosť dievčat a chlapcov, ktorých baví folklór a ľudové piesne. Rád som ich preto podporil,“ zdôraznil Lipničan.
Verný dedine
Ako sa Oravec dostal na hornú Nitru? Peter Lipničan sa u nás vyučil za baníka a v podzemí aj pracoval. Prišiel však úraz, baníctva sa musel vzdať.
„Býval som najskôr v Prievidzi. S rodinou som sa však neskôr presťahoval do Nedožier-Brezian. Ako chlapec z dediny som v panelákovom byte nedokázal vydržať bez roboty,“ priznal.
V obci, ktorá sa stala jeho domovom, je nakoniec školníkom a túto prácu si nevie vynachváliť.
A chváli ho aj riaditeľ školy: „Je to majster mnohých remesiel. Nemusím mu ani hovoriť, čo ma urobiť, opraviť, sám vie, do čoho sa pustiť. A oceňujem jeho prístup k deťom. Je pre nich príkladom.“
