PRIEVIDZA. Po čase má Prievidza opäť storočnú obyvateľku. Minulý týždeň, 19. apríla, oslávila stovku najstaršia obyvateľka mesta Mária Svrčková.
Život nemala ľahký. Prežila dve svetové vojny, s manželom vychovala troch synov. Má šesť vnúčeniec a sedem pravnúčat. Rodina a viera v Boha je pre ňu všetkým.
Napriek vysokému veku sa živo zaujíma, čo sa deje vo svete, stále varí a v rámci možností si aj zacvičí.
Denne aspoň jedno jablko
Storočnú Prievidžanku sme navštívili v byte, kde sa o ňu stará jej syn. Nohy ju už neposlúchajú ako kedysi a už aj slabšie počuje, no stovku by jej asi tipoval málokto.
„Susedka sa ma nedávno spýtala, aký krém používam na tvár, vraj nemám ani vrásky. Čo by som nemala, mám ich. A žiadne krémy nepoužívam,“ s úsmevom hovorí jubilantka.
Za vysoký vek vďačí aj genetike, jej starý otec sa dožil stotri rokov, mama zomrela pred deväťdesiatkou. Okrem toho sa však až doteraz stará o svoje zdravie. Pije bylinkové čaje, každý deň zje najmenej jedlo jablko a aj ďalšie ovocie a zeleninu. V rámci svojich možností sa snaží tiež cvičiť, aby aspoň trochu rozhýbala telo, ktoré je podľa jej vlastných slov už slabé.
Ovláda mobilný telefón
Obdivuhodné je, že stále dokáže navariť pre seba a pre syna. „Veď sa o mňa stará, tak chcem, aby mal čo jesť. Stará sa o mňa celá rodina. Aj som im vravela kedysi, nech ma dajú do starobinca. No oni nechceli. Majú ma radi, chcú sa o mňa starať,“ s dojatím hovorí babička.
Rodina pre ňu znamená všetko, miluje všetky svoje deti, vnúčatá a pravnúčatá. Osobitne však spomenie pravnučku Šarlotku.
„Chodí na ekonomickú univerzitu do Bratislavy, no každý týždeň mi volá, zaujíma sa, ako sa mám. Keď môže, príde za mnou, pritúli sa ku mne, ja ju pohladím. Vždy na mňa myslí,“ rozpráva so slzami šťastia v očiach babička.
A ako s pravnučkou telefonuje? Cez mobilný telefón, Je jednoduchší, dokáže ho ovládať. Má ho pri sebe, aby ho mohla zdvihnúť, keď jej niekto z rodiny telefonuje, aby sa presvedčil, či je v poriadku.
Mala dvanásť súrodencov
Storočná Mária Svrčková sa narodila na južnom Slovensku v okrese Nové Zámky. Pochádza z trinástich detí, pričom ona bola siedma v poradí. Pred ňou aj za ňou bolo šesť súrodencov. Zostala z nich už len ona.
„Mali sme ťažký život, boli sme chudobní. Prežila som dve vojny. Tá druhá nás pripravila o všetko, nemali sme ani čo jesť. Vojna je hrozná, na to by sme nemali zabúdať. Želala by som si, aby ju už nikto nezažil,“ povzdychla si.
S manželom sa presťahovala z dolniak do Handlovej, kde jej muž pracoval v bani. Ona sa vtedy starala o deti. V roku 1954 sa presťahovali do Prievidze. Pani Mária pracovala v kuchyniach, hlavne v rôznych hoteloch. Spomína, že neraz prišla neskoro večer domov a ešte musela navariť na ďalší deň pre synov a manžela.
„Bolo to náročné, ale vždy som všetko ľahšie znášala s božou pomocou. K Bohu sa utiekam stále, modlím sa k nemu, každý deň počúvam z rádia svätú omšu. Viera v Boha mi vždy pomáhala a pomáha dodnes,“ vyznala sa starenka.
Násobilka? Žiadny problém
Okrem počúvania rádia storočná Prievidžanka rada sleduje aj televíziu. Predovšetkým správy, stále ju zaujíma, čo sa deje vo svete.
„Keď vidím utečencov, je mi ich ľúto. Prežívajú to, čo sme my prežívali cez vojnu,“ poznamenala babička.
V minulosti si o všetkom, čo sa deje doma aj vo svete, rada prečítala aj v novinách, teraz jej to už nedovolí slabý zrak. Stále však hovorí nielen po slovensky, ale aj rusky a maďarsky, doteraz ovláda nielen malú, ale aj veľkú násobilku či vybrané slová.
Najstaršej Prievidžanke sme zaželali, aby jej nielen pamäť, ale aj zdravie slúžili ešte dlho.
Najstarší obyvatelia mesta
Prievidza má od minulého týždňa po čase storočnú obyvateľku, ju ňou Mária Svrčková.
Druhá najstaršia obyvateľka mesta oslávi tento rok v máji 99 rokov.
„Do konca tohto roka už staršieho obyvateľa, ako 99-ročného, nemáme,“ informoval hovorca Prievidze Michal Ďureje s tým, že tieto údaje sú platné k 20. aprílu 2016.
