PRIEVIDZA. Zápasník Jozef Lohyňa sa svojmu remeslu venuje aj po skončení aktívnej športovej kariéry. Ako riaditeľ klubu a fanúšik slovenského športu sa však stretáva s viacerými problémami, ktoré podľa neho musíme riešiť.
Na konte má množstvo úspechov
So zápasením začínal v Prievidzi, postupne však pôsobil v Rudé Hvězde Praha, Dunajplavbe Bratislava a v nemeckom Goldbachu. Medzi najväčšie úspechy voľnoštýliara patrí zlato z majstrovstiev sveta 1990 v Tokiu a bronz z olympijských hier v Soule 1988.
„S každou medailou je spätý nejaký príbeh, každá je pre mňa veľmi cenná. Špecifické však boli tie prvé z Európy a zo sveta v roku 1986,“ spomína zápasník.
Jozef Lohyňa patrí bezmála medzi najúspešnejších slovenských športovcov. Je účastníkom troch olympiád, na dvoch bol dokonca vlajkonosičom výpravy.
„Moja kariéra neboli len úspechy, ale aj roky driny, ktoré k tomu patria. Bez tvrdej práce to jednoducho nešlo. Je to tak ako v živote, človek musí i prehrať, aby sa dopracoval k víťazstvám. Zažil som plno pádov, aby som vstal a znova bojoval,“ dodal o svojej kariére.
Mladosť úspešného zápasníka sa okrem nespočetného množstva turnajov spájala i s každodennými tréningami.
„Mnohokrát sme makali od rána do večera. Nebolo to iba o zápasení, pretože to je spojené i s gymnastikou, vzpieraním, posilňovaním či behaním. Hrávali sme aj hry, či je to futbal alebo basketbal. Jednoducho povedané, zápasník musí byť všestranný,“ pokračuje v rozprávaní.

Najlepší športovec Československa
Na sklonku kariéry pôsobil Lohyňa v Nemecku, kde si na svoje konto pripísali ďalšie množstvo úspechov. V roku 1990 sa stal dokonca najlepším športovcom Československa, aby o rok skončil tretí. S kariérou sa rozlúčil bronzom na majstrovstvách Európy 1998 v Bratislave.
„Po skončení aktívnej činnosti sa svojmu obľúbenému športu venujem aj naďalej. Prijal som ponuku športového riaditeľa klubu v Košiciach, od roku 2015 mám na starosti dokonca reprezentáciu do 23 rokov,“ povedal o ďalšom svojom pôsobení.
Okrem zápasenia v športovom dôchodku sleduje Lohyňa aj ďalšie športové odvetvia, v ktorých však progres hľadá len veľmi ťažko.
„Celý slovenský šport je na tom veľmi zle, dá sa povedať na dne. Nefunguje systémová práca. Aj keď sa teraz prijal zákon o športe, potrebujeme, aby sa dostal viac do škôl. Jedna alebo dve hodiny telesnej výchovy sú veľmi málo,“ tvrdí.
Telesná výchova príťažou
Podľa svetového šampióna, inšpirovať by sme sa mohli systémom, ktorý funguje napríklad v USA.
„Či už univerzitný alebo iný šport je v Amerike na vysokej úrovni. Športovci majú rôzne motivačné atribúty, ako napríklad štipendiá. Keď dosiahnu výsledky, sú tam evidentné spätné väzby, zatiaľ čo u nás sa športuje za ďakujem. Na Slovensku to vidím tak, že na základných či stredných školách je telesná výchova skôr príťažou,“ dodal.
Majster sveta vidí problém v nedostatočnom športovaní detí aj v rodičoch, no v prvom rade v zlej ekonomickej situácii štátu.
„Rodič je rád, že zarobí nejaké peniaze a môže vykryť požiadavky domácnosti. Dať dieťa na šport je preto veľmi ťažké,“ vysvetlil.

Dobe vládnu počítače
Držiteľ olympijského bronzu tiež nezabudol na dobu, v ktorej sú na prvom mieste mládeže počítače a až potom športovanie. Je však v prvom rade presvedčený, že v jeho časoch mal na športovanie vytvorené lepšie podmienky.
„Mali sme sociálne zabezpečenie, čo teraz chýba. My športovci a ani žiadny zákon to však nevyriešime, keď nebude podpora od štátu,“ tvrdí držiteľ olympijského bronzu.
Fanúšikovia zápasenia si prierez kariéry tohto fenomenálneho športovca mohli nedávno pozrieť na vernisáži v Humennom. Jozef Lohyňa verí, že aj vďaka takýmto akciám, bude na športoviskách oveľa viac detí.
„Je veľmi dôležité, aby slovenské deti športovali. Naučia sa disciplínu a začlenia sa do kolektívu, iba vďaka športu môžu zažiť slastný pocit po tréningu. Toto všetko napĺňa každé odvetvie, či je to zápasenie, hokej či futbal,“ uzavrel majster sveta v zápasení Jozef Lohyňa.
