HORNÁ NITRA. Prievidzský región silno ovplyvnili nemeckí kolonisti, ktorí na jeho území od prvej tretiny štrnásteho storočia zakladali nové obce a kolonizovali už existujúce. Po druhej svetovej vojne sa situácia zmenila, všetko nemecké bolo treba potlačiť a vymazať z pamäti ľudí.
Dvojité názvy
Jestvujúce mestá a dediny už mali svoj pôvodný názov a od Nemcov dostali druhý. Napríklad Prievidza, ktorá bola založená začiatkom dvanásteho storočia, sa po kolonizácii volala aj Priwitz, Bojnice Weinitz.
V období kolonizácie vzniklo niekoľko nových obcí, napríklad aj Nemecké Pravno (Deutsch Proben), ktoré malo už o pár rokov neskôr charakter mestečka. Nemecké Pravno bolo premenované na Nitrianske v roku 1946. Dôvodom bola príslušnosť k nitrianskemu regiónu.
Zaujímavý je osud názvu Malinovej, ktorá vznikla v prvej tretine štrnásteho storočia a nazývala sa Cech alebo Cach.
„Nepoznáme pôvod tohto názvu. Už za prvej československej republiky mala táto dedina značne revolučný charakter, ľudia si z prác prinášali revolučné myšlienky a dedinu dokonca prezývali Malá Moskva. Po roku 1948 sa názov obce zmenil na Malinová, stalo sa tak na počesť generála Malinovského,“ vysvetlil archivár Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice Erik Kližan.
Do roku 1960 mali nemecké názvy aj vtedajšie obce, dnešné časti Nitrianskeho Pravna. Mayzel sa premenoval na Vyšehradné, inšpiráciou bola poloha pod vrchom Vyšehrad. V Bettlesdorfe (Žobráckej Vsi), dnes známej ako Solka, boli obyvatelia povinní do bojnického panstva dodávať soľ na hrad.
Dnešná Tužina bola po nemecky Schmiedshau, po maďarsky Kovácspalota. Pôvodný názov dnešného Kľačna, ležiaceho pod vrcholom pohoria Kľak, bol Gajdel.
Názov podľa kostola aj výrubu dreva
Poruba, v ktorej sa nachádza chránená kultúrna pamiatka rímsko-katolícky kostol sv. Mikuláša, sa pôvodne volala podľa nej Nickelsdorf – Mikulášova Ves. Táto dedina sa v priebehu storočí poslovenčila a v sedemnástom storočí už mala slovenský názov Poruba inšpirovaný výrubom dreva, z ktorého si ľudia v obci postavili domy.
Ďalšia oblasť nemeckého osídlenia je v okolí Handlovej, ktorá bola založená v roku 1376. Jej pôvodný názov bol Krickerhau podľa zakladateľa, ktorým bol Henri Kriecker. Jeho krstné meno aj priezvisko sa v rôznych prešmyčkách objavuje aj v názve Handlová – Henelhau – Henrichova Ves. Oba názvy sa používali súbežne až do konca vojny.
„Dôvodom hromadného premenúvania miest a obcí po vojne bola najmä snaha potlačiť všetko nemecké a potreba umelo vytesniť tieto názvy z pamäti obyvateľov. Napriek tomu sú staré názvy v ľuďoch dodnes zakorenené a používajú ich,“ objasnil Kližan.
Sú dediny, ktoré síce nemali nemecký názov, no ľudia ich v hovorovej reči premenúvali tak, aby sa im lepšie vyslovovali. Dodnes je tak možné počuť namiesto Malá Čausa Malá Čiauša či Veľká a Malá Lihotka, nie Lehôtka.
Spájanie dedín
Niektoré názvy obcí sa formovali v období budovania socializmu pri spájaní dedín či osád. Napríklad v roku 1964 sa spojili obce Nedožery a Brezany a keďže sa nevedeli dohodnúť na spoločnom názve, dodnes sa používa zdvojené pomenovanie. V roku 1960 sa spojili Chrenovec a Brusno. Lehota pod Vtáčnikom vznikla v roku 1960 z Veľkej a Malej Lehoty, o šesť rokov skôr vznikol Kamenec pod Vtáčnikom spojením Horného a Dolného Kamenca.
V 1924 sa spojili Horné a Dolné Šútovce do súčasných Šútoviec.
Mnohí už ani netušia, že kedysi existovala obec Kršťanova Ves, ktorá je súčasťou Nitrianskeho Rudna. Niekdajšie obce Vieska a Chalmová sú dnes súčasťou Bystričian.
„Najväčšie spájanie obcí nachádzame v Diviakoch nad Nitricou, ktoré vznikli spojením piatich obcí – Diviaky nad Nitricou, Somorova Ves, Banky, Mačov a Ješkova Ves,“ pripomenul Kližan.
Doplnil, že v roku 1960 vznikla Nitrica spojením dvoch vedľa seba ležiacich dedín Dvorníky nad Nitricou a Račice. „Snahy o spojenie týchto dedín boli veľmi staré napriek tomu, že každá mala svoje opodstatnenie. Názov inšpirovala riečka Nitrica pretekajúca cez tieto obce.“
Zaujímavosťou sú názvy Kocurian a Šútoviec. Ľudia si mysleli, že názov Kocurany je odvodený od kocúra a malo by tam byť dlhé ú, no opak je pravdou. Ide o odvodeninu z mena a píše sa tam krátke u.
Naopak Šútovce sa napriek opačnej verejnej mienke píšu s dlhým ú. Rozhodli o tom obyvatelia obce počas referenda.
