HORNÁ NITRA. Starostovia a primátori z Prievidzského okresu upozornili, že sa prehlbujú problémy v oblasti financovania školstva a neexistuje koncepčné riešenie v prípade udržateľnosti jestvujúcej siete škôl.
Predstavitelia hornonitrianskych samospráv chcú k týmto problémom rozprúdiť diskusiu na tohtoročnom celoslovenskom sneme Združenia miest a obcí.
Navrhujú riešenia
Kompetencie v oblasti školstva prešli pod správu obcí a miest už pred štrnástimi rokmi. Mnohé sa za toto obdobie zmenilo, predovšetkým sa podľa starostov a primátorov problémy v školstve prehĺbili. Súčasný model už samosprávy nehodnotia pozitívne, naopak, majú k nemu kritické výhrady.
„Problémy sú pri financovaní školstva, v oblasti kompetencií došlo len ku kozmetickým zmenám, neexistuje koncepčné riešenie v problematike udržateľnosti jestvujúcej siete škôl z pohľadu demografického vývoja. Mzdová politika je chaotická a podlieha nátlakovým akciám, nerieši rovnovážne všetky kategórie zamestnancov školstva,“ povedal predseda Združenia miest a obcí hornej Nitry Vojtech Čičmanec.
Pripomenul tiež, že stav budov a areálov škôl je z pohľadu budúcich rozpočtov miest a obcí časovanou bombou.
Združenie miest a obcí hornej Nitry preto zriadilo odbornú pracovnú skupinu, ktorú tvorili zástupcovia štyroch spoločných školských úradov v okrese a mesta Prievidza.
„Odborníci pripravili správu, v ktorej nielen upozorňujeme na existujúce problémy v školstve, ale navrhujeme aj riešenia. Naše podnety sme už posunuli na centrálne Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré má kompetencie na rokovania so štátnymi orgánmi. Diskusiu k téme školstva chceme rozprúdiť aj na celoslovenskom sneme združenia, ktorý bude v máji,“ zdôraznil Čičmanec.
Normatív na žiaka nechcú
Hornonitrianske mestá a obce navrhujú, aby sa zmenil súčasný spôsob financovania, ktorý je založený na normatíve na žiaka. V základných školách navrhujú financovanie na triedu, v ktorej bude stanovený optimálny počet detí. Štát by mal tiež podľa nich pri prideľovaní peňazí zohľadňovať investičný dlh, ktorý je pri opravách a rekonštrukciách budov škôl.
„Valorizácia platov by mala byť určovaná rovnakým percentom pre všetkých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme, nezvýhodňovať iba pedagogických zamestnancov. Navrhujeme tiež zrušenie systému kreditových príplatkov,“ spomenul Čičmanec.
Zdôraznil, že problémom školstva nie je len nedostatok peňazí, ale aj chýbajúci systém ich fungovania.
Hrozí zánik škôl
„Štát by mal napríklad striktnou legislatívou zaviazať a podporiť zriaďovateľov pri racionalizácii siete základných škôl v obciach, kde je počet žiakov pod stanoveným minimom. Zároveň by však mal podporiť dopravu žiakov do väčších sídiel,“ zdôraznil Čičmanec s tým, že demografický vývoj nie je priaznivý a rodí sa stále menej detí.
Je preto reálne, že aj niektoré základné školy v Prievidzskom okrese môžu zaniknúť, čo sa nikdy nezaobíde bez nesúhlas zo strany obyvateľov, Zväčša sa obávajú, že aj zanikne škola či škôlka, z dediny sa vytratí kultúrny život.
Čičmanec, ktorý je starostom Kocurian však hovorí, že „v našej obci nie je už roky žiadna škola. Máme však dobrú spoluprácu so školami, ktoré navštevujú naši žiaci a vieme vďaka nim zabezpečiť program na rôzne obecné podujatia. Je to o čosi zložitejšie, musíme mať ochotných ľudí, ktorí s deťmi robia, no dá sa to zabezpečiť.“
Rovnako pozitívnym príkladom z Kocurian je cestovanie žiakov do školy v Bojniciach. K dispozícii majú pred aj po vyučovaní autobusové spoje, pri škole na bezpečnosť žiakov dohliadajú policajti.
Ktorým základným školám v Prievidzskom okrese hrozí zatvorenie, nie je známe. Pre znižujúci sa počet žiakov je však v nasledujúcich rokoch scenár rušenia niektorých škôl reálny.
