HORNÁ NITRA. Fašiangové obdobie, ktoré vždy trvá od sviatku Troch kráľov až po popolcovú stredu, bolo tento rok krátke. Dôvodom je termín Veľkej noci, ktorý pripadá už na posledný marcový víkend.
Ani tento rok sa však nemení dĺžka pôstu, trvá štyridsať dní. Kedysi sa počas neho vôbec nejedlo mäso a zábavy či svadby boli nepredstaviteľné.
V súčasnosti je už situácia iná, mnohí veriaci majú bezmäsitú stravu len na Popolcovú stredu a Veľký piatok, občas sa koná aj cez pôst karneval a výnimkou nie sú ani civilné sobáše.
Striedmy život
„Fašiangové slávnosti aj v minulosti uzatvárali obdobie zábav a veselosti. V dedinskom prostredí na hornej Nitre trvali od nedele až do utorka a po nich nasledujúca popolcová či škaredá streda bola začiatkom štyridsaťdňového pôstu, do ktorého sa nepočíta šesť pôstnych nedieľ,“ povedala riaditeľka Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi Iveta Géczyová.
Podľa nej v minulosti nabádala k dodržiavaniu pôstu cirkev. Vyzývala nielen k obmedzovaniu konzumácie mäsitých jedál, ale aj k striedmosti života. Prísny pôst sa dodržiaval hlavne na Veľký piatok.
„Výskumy potvrdili, že ešte aj v dvadsiatom storočí na hornej Nitre staršia generácia zachovávala v tomto období zákaz jedenia mäsa, dokonca mnohí jedávali iba raz za deň. Iní zas boli bez mäsitých jedál v piatok a v mnohých domácnostiach sa pri varení používalo iba maslo a nie bravčová masť. V súčasnosti sa pôst neraz obmedzuje len na Popolcovú stredu a na Veľký piatok,“ priblížila Géczyová.
Nešťastné manželstvo?
Pred Poplcovou stredou ľudia pochovávali basu, čo znamenalo, že nasleduje obdobie bez zábav. Táto tradícia pretrvala dodnes. No kým v minulosti sa žiadne tancovačky naozaj nekonali, dnes sa už nájdu výnimky, keď sa ľudia aj v pôstnom období zabávajú. Podobne je to aj so svadbami.
„Svadobné veselia pri uzavretí manželstva boli v čase pôstu obmedzované, dokonca až zakázané. Ale napríklad neočakávané tehotenstvo ospravedlňovalo usporiadanie svadby so všetkým, čo k tomu patrilo. Všeobecne však prevládala predstava, že zväzok uzavretý v tomto čase nebude šťastný, manželia budú mať problémy v spoločnom živote a môže to ovplyvniť aj život ich detí. Termíny na uzavretie manželstva sa zvyčajne určovali na iné obdobie,“ zdôraznila Géczyová.
Počas pôstu je aj v súčasnosti menej sobášov, čo nám potvrdili na Mestskom úrade v Prievidzi.
„Civilných sobášov je v tomto období určite viac ako cirkevných. Podobne aj cez advent je menej svadieb, mali sme však už sobáš aj deň pred Štedrým dňom,“ informoval hovorca Prievidze Michal Ďureje.
Doplnil, že najviac sobášov registrujú od mája až do októbra.
Kultúrne a spoločenské stredisko v Prievidzi organizuje v posledných rokoch fašiangový sprievod mestom a pochovávanie basy.
„Pôstne obdobie pri plánovaní podujatí, samozrejme, berieme do úvahy,“ povedala riaditeľka Kultúrneho a spoločenského strediska v Prievidzi Dana Horná a pokračovala: „Neorganizujeme tanečné zábavy, len akcie prislúchajúce tradíciám a folklóru. Na Kvetnú nedeľu sa lúčime so zimou a vítame jar vynášaním Moreny s Detským folklórnym súborom Malý Vtáčnik. Tesne pred Veľkou nocou si zas deti môžu vyskúšať rôzne ľudové techniky a vyrobiť si veľkonočné ozdoby na podujatí s názvom Umenie regiónu s puncom jari.“
Prírastky na gazdovstve
A čo robili počas pôstu naši predkovia? Cez fašiangy končili s pradením, takže v pôste tkali.
„Vo veľkých miestnostiach postavili krosná a celé dni tkali plátno, z ktorého zhotovovali textílie pre domácnosť i odevné súčasti pre všetkých príslušníkov rodiny. Súčasne končili s driapaním peria, ktoré bolo potrebné pripraviť do výbavy dievčat,“ spomenula Géczyová.
Pripomenula, že v tomto období sa už začínali liahnuť húsatká i kuriatka či iné druhy hydiny, a tak sa gazdiné museli postarať o prírastky.
„Muži mali na starosti väčšie hospodárske zvieratá, a tak očakávali príchod mladých kozliatok, oviec či teliat. Okrem toho plietli metly z brezového prútia, zhotovovali menšie aj väčšie koše a pripravovali vozy i ostatné poľnohospodárske náradia na jarnú orbu a siatie i sadenie plodín,“ uzavrela Géczyová.
Pôst nielen počas pôstu
V minulosti sa ľudia postili nielen v čase pred Veľkou nocou, keď to bolo prikázané.
„Pôst sa zvykol zachovávať aj vtedy, keď mala rodina ťažké obdobie. Napríklad, ak bol niekto z rodiny chorý, tak sa ostatní členovia postili, aby sa uzdravil, alebo mal ľahký skon. I pred narodením dieťaťa sa blízki postili, pretože boli presvedčení, že ich pôst pomôže jeho príchodu na svet,“ vysvetlila riaditeľka Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi Iveta Géczyová.
