Fazuľa môže ísť aj do zákuskov. Dokázali to žiaci v školskej kuchyni

PRIEVIDZA. Spojená škola na Nábreží Kalinčiaka v Prievidzi pripravila pre žiakov netradičný tematický deň. Venovaný bol strukovinám.

Chlapci a dievčatá z nich varili rôzne jedlá, no fazuľu či šošovicu využili aj na tvorbu malých umeleckých diel.

Prievidžania sú Bôbari

Prievidzskú spojenú školu tvoria odborné učilište a praktická škola. Navštevujú ju žiaci s rôznymi telesnými či mentálnymi hendikepmi. Učia sa pripravovať jedlá, môžu z nich byť kvetinári, sadovníci, pomocníci na stavbách, uplatniť sa môžu aj v cukrárenskej výrobe.

„Zručnosti žiakov sa snažíme zlepšovať aj v rámci projektového tematického vyučovania. Tentoraz bolo venované Medzinárodnému roku strukovín, ktorý vyhlásila Organizácia spojených národov,“ povedala riaditeľka školy Antónia Herková.  

Fazuľa a šošovica sa dá využiť aj na tvorbu obrázkov. (zdroj: Marián Kucman )

K jednej strukovine, bôbu, má blízko aj Prievidza. V minulosti sa totiž vo veľkom v tomto meste pestoval, ľudia si z neho pripravovali rôzne jedlá, no najčastejšie bôbovú kašu. Prievidžania sú preto dodnes známi ako Bôbari a klub s týmto názvom sa prezentoval aj na pôde spojenej školy.

V jednej z tried sme zastihli Darinu Vančovú. Spolu so synom Jankom, ktorý má zdravotný hendikep, vytvárali pomocou strukovín obrázky.

„Namaľovali sme na papier rôzne motívy, ktoré dotvárame nalepovaním rôznofarebných strukovín. Môj syn, ale aj ďalšie deti si tým cibria svoju zručnosť a motoriku,“ prezradila Vančová.

Varili aj bôbovú kašu

Strukoviny však boli predovšetkým hlavnou zložkou pri príprave jedál v školskej kuchyni. Majsterky odbornej výchovy Daniela Pálešová a Elena Šramková so žiakmi varili bôbovú kašu, smažili fazuľové placky, miešali cícerovú nátierku.

Vladimíra Chlapečka, žiaka školy, sme zastihli pri zdobení zákusku.

„Piškótové cesto je zvláštne tým, že v ňom nie je múka. Nahradili sme ju fazuľou. Chuť je výborná a dezert je navyše zdravší,“ prezradil Vladimír.

Rovnako zdravé, teda bez klasickej múky a vajec boli aj fazuľové placky. 

Vladimír Chlapeček pripravil z fazule sladký zákusok. (zdroj: Marián Kucman)

„V posledných rokoch sa všade hovorí o zdravej výžive, hľadáme zdravé jedlá, inšpirujeme sa v zahraničí. Pritom naši predkovia, napríklad aj na hornej Nitre, vo veľkom pestovali strukoviny a boli bežnou súčasťou ich stravy. Príkladom je bôb, ktorý je doslova symbolom Prievidze. Takže stačí, ak sa v prípade zdravého stravovania pozrieme do našej regionálnej histórie,“ povedala majsterka odbornej výchovy Daniela Pálešová.

Doplnila, že jedlá, ktoré pripravovali, boli nielen zdravé, ale aj lacné a jednoduché na prípravu, aby ich zvládli navariť aj ich žiaci s hendikepmi.

Podľa Pálešovej mnohí odmietajú strukoviny, pretože z nich nadúva.

„Aj tomu sa dá predísť. Ak namočíme fazuľu do vody, pred varením ju zlejeme a varíme v novej vode. Tiež by sme strukoviny nemali soliť na začiatku varenia, ale až na konci, aby sa uvarila rýchlejšie,“ poradila Pálešová.   

V odbornom učilišti a praktickej škole to nebolo prvé tematické vyučovanie, v minulosti napríklad celý deň venovali jablkám či mlieku.