PRIEVIDZA. Manažér basketbalistov nám okrem zhodnotenia pohára ponúkol aj ďalšie informácie o chode klubu a ambíciách do ďalšej časti sezóny.
Slovenský pohár ste v tomto roku organizovali vy, a tak mal pre vás špeciálnu príchuť. Ako by ste zhodnotili jeho priebeh?
– O organizovanie Slovenského pohára sme prejavili záujem už v lete, pred začiatkom novej basketbalovej sezóny. Sme radi, že Slovenská basketbalová asociácia sa rozhodla, že o jeho prípravu sa postará Prievidza. Myslím, že podujatie sme pripravili na úrovni, akú si Slovenský pohár zaslúži. Podarilo sa nám nájsť generálneho partnera a ďalších sponzorov, vďaka ktorým sme mohli podujatie zabezpečiť na takej úrovni, aby mali všetci účastníci dostatočný komfort, ktorý im prináleží. Zadosťučinením nám je, že sme sa stretli s pozitívnymi ohlasmi. Preto chcem poďakovať všetkým partnerom, sponzorom a ľudom, ktorí nám pri organizácii pomohli.
Vám sa ako domácemu tímu podarilo dostať až do samotného finále. Navyše, do poslednej chvíle nebolo jasné, kto získa cennú trofej.
– Po organizačnej stránke sme boli spokojní, no po tej športovej chýbala čerešnička na torte v podobe finálového víťazstva. Bolo to také, že jedno oko sa tešilo a druhé plakalo. Tým, že sme pohár organizovali u nás doma, našim klubovým cieľom bol zisk trofeje, ktorú sme ešte nikdy v histórii nevyhrali. Nanešťastie, ušlo nám to, no je to akási karma. V semifinále sme vyhrali zle rozohraný zápas s Košicami, keď sme prehrávali o osemnásť bodov. Klobúk dole pred hráčmi a trénerom, že dokázali tento nepriaznivý vývoj zvrátiť a dostať nás do finále, ktoré malo zas v porovnaní so semifinále opačný priebeh.
Martin Boško na tlačovke. (zdroj: archív - tasr)Vo finále ste nastúpili proti tradičnému rivalovi. Čo rozhodlo o vašej tesnej prehre?
– Stretli sa dvaja kandidáti na pohárovú trofej a víťazstvo v Eurovia SBL. Oba tímy ponúkli krásny basketbal, ktorému nechýbala dráma, vysoké nasadenie a neopísateľná atmosféra. Naši, ale i fanúšikovia Interu, si tak prišli na svoje a bola to výborná reklama pre slovenský basketbal. V tomto stretnutí sa prejavila skúsenosť hráčov Interu. Na jednej strane sa starší káder Bratislavčanov môže javiť ako nevýhoda, keď ich najmladší hráč základnej päťky má 32 rokov, no na druhej to treba zobrať inak. Hráči majú skúsenosť s takýmito kľúčovými zápasmi a vypätými koncovkami. Keď si zoberieme, že niektorí naši chalani ešte nezažili takýto vypätý zápas, výnimkou sú Marko Batina či Igor Marić, nemáme sa za čo hanbiť. Napríklad, pre Richarda Körnera to bol najväčší zápas v doterajšej kariére. Dovolím si povedať, že dôležitejší súboj zatiaľ ešte nehral. Presne o tomto to je, nám chýbali skúsenosti v dôležitých situáciách.
Máte napriek prehre hlavu stále hore?
– Turnaj neskončil šťastným koncom, no život ide ďalej. Nemáme priestor, aby sme dlho smútili, pretože nás čakajú ďalšie dva vrcholy. Medzinárodný pohár Alpe Adria Cup, kde nás posledný februárový týždeň čakajú dva štvrťfinálové zápasy s rakúskym Traiskirchenom. Cieľom je postup do Final Four, ktoré sa 1. a 2. marca uskutoční v slovinskom Domžale. Túto súťaž sme uvítali ako možnosť ponúknuť prievidzskému divákovi niečo nové a vyskúšať si konfrontáciu so zahraničnými tímami. Myslím, že v doterajšom priebehu si vedieme celkom dobre a výborne reprezentujeme mesto i slovenský basketbal. Ukazujeme, že naša najvyššia súťaž je konkurencie schopná aj tímom z iných krajín. Samozrejme, prioritou číslo jedna je play-off Eurovia SBL, kde bojujeme s Interom o prvú priečku po základnej časti, ktorá by nám zaručila najlepšie nasadenie do vyraďovacích bojov. Čakajú nás náročné zápasy v nabitom kalendári, a tak spravíme všetko preto, aby sme mohli ísť z najlepšej pozície do bojov o nového majstra.
Čo musíte spraviť preto, aby sa vám podarilo Inter zdolať?
– Nechcel by som predbiehať, pretože nikde nie je napísané, že sa s Interom vo finále aj stretneme. V každom prípade sa musíme z tohto poučiť. Napríklad zo zápasu s Košicami, keď nám východniari ušli na rozdiel osemnástich bodov, čo nás stálo strašne veľa síl. Tiež sa musíme vyvarovať aj z toho opačného konca, keď sme vysokým rozdielom veľmi rýchlo vyhrávali a potom súper sťahoval, na čo sme nedokázali zareagovať. Takéto zápasy sú najlepšou školou pre našich hráčov, ktorých čaká ešte množstvo náročných súbojov. Každý zápas už bude len ťažší, pretože okrem fyzickej záťaži príde v play-off aj psychická, o čom sme sa presvedčili aj na Karlovke. Okrem toho, že sme bojovali s húževnatým súperom, bojovali sme aj s únavou vo vlastnom kádri.
(zdroj: archív - Ivan Mriška)Program je náročný a hráči toho musia mať dosť. Uvažujete preto, že by ste káder ešte posilnili?
– S touto otázkou sa stretávame často na každom fronte. Povedzme si, čo je posilnenie. Klub môže v ligovom zápase využiť šiestich zahraničných basketbalistov, ktorých máme. Čiže vymeniť hráča za hráča v našich cenových možnostiach, ktoré sú na trhu, nie je posilnenie, lebo je to len výmena a nikdy neviete, či ten basketbalista prinesie niečo viac. Slovenský basketbalista, ktorý dokáže priniesť kvalitu, momentálne na trhu nie je. A zobrať hráča, ktorý bude sedieť na lavičke, tlieskať a mávať uterákom, nemá zmysel. Uvidíme, či káder doplníme, alebo nie. Tímový duch a chémia sú však našou silnou zbraňou, čo treba brať do úvahy, pretože spraviť zásah do tímu, ktorý funguje a ide ako dobre rozbehnutý vlak, môže mať oveľa negatívnejší dopad ako nespraviť nič.
Hráčske zmeny sú v nedohľadne. Prešli ste však inými zmenami?
– Po minulej sezóne prešiel klub personálnymi zmenami. Po postupe do semifinále minulého ročníka predchádzajúce vedenie oznámilo, že nechcú ďalej pokračovať, aby to potiahol niekto mladší. Zostal iba doktor Hemza a ja. Som rád, že sa mi podarilo presvedčiť Andreja Brzáča, ktorý do toho od novej sezóny išiel a veľmi pomáha klubu. Veľmi dobrým ťahom bolo po finále angažovanie trénera Čurovića, s ktorým sme sa dohodli na trojročnej spolupráci. Podarilo sa nám udržať niektorých hráčov z minulej sezóny. Konkrétne, Marka Batinu na tri roky, Igora Marića na dva roky. Rovnako som rád, že dva roky zostáva Marek Jašš. Z nových hráčov prišiel na dva roky Richard Körner – talentovaný slovenský hráč s ďaleko väčším potenciálom, ako do príchodu ukazoval. Toto je základ tímu, uvidíme počas sezóny a po nej, ktorí nezazmluvnení budú pokračovať ďalej. Na dosiahnutých výsledkoch má veľkú zásluhu tréner Čurović, ktorý tento tím poskladal, pretože na základe výpadkov od sponzorov sme museli rozpočet klubu podstatne znížiť. Tréner tak pracuje s ďaleko menším rozpočtom, aký sme mali v minulých rokoch a napriek tomu vytvoril výborne fungujúci tím. Ten šliape nielen na ihrisku, ale aj mimo neho.
Pre aké dôvody ste museli rozpočet klubu upraviť?
– Ako som už spomenul, niektorí sponzori podstatne znížili svoju podporu. Z tohto dôvodu sme ho okresali. Každý deň sa však snažíme hľadať nových potenciálnych partnerov. Podarilo sa nám nájsť niekoľko nových, ktorí sú aj mimo náš región, čo hodnotíme veľmi pozitívne.
Väčšina klubov je priamo závislá na financovaní od mesta. Ako to je u vás?
– Čo sa týka nášho klubu BC Prievidza, mesto sa kompletne stará o chod športovej haly. To je nepriama dotácia, no najnovšou informáciou je, že nám bola schválená dotácia vo výške pätnásťtisíc eur, za čo ďakujeme primátorke mesta a poslancom mestského zastupiteľstva. Rozhodli sa podporiť najúspešnejší klub v meste, ktorý reprezentuje Prievidzu nielen doma, ale i v zahraničí. Pomohli nám a ja verím, že to je len začiatok spolupráce po osi klub a mesto. Dúfam, že bude postupne napredovať a vzájomne si budeme pomáhať. Veď Prievidza je basketbalové mesto.
