Rezbára Mateja Surovčeka nezastavili v tvorivej práci ani choroby

Umelec z Poruby má za sebou viacero výstav, napríklad aj v Taliansku, Rakúsku a Francúzsku.

NITRIANSKE PRAVNO. Nezvyčajné drevené solitéry, ale aj menšie sošky, plastiky a reliéfy si mohli návštevníci pozrieť na výstave, ktorá bola na prelome januára a februára v priestoroch
Obecného úradu v Nitrianskom Pravne. Bola súčasťou Zimných slávností Hornonitria.

Sústreďuje sa na detaily

Výstava dokumentovala značnú mieru invencie autora vystavených diel, výtvarníka a rezbára Mateja Surovčeka (1953) z Poruby, ktorý sa necháva inšpirovať prírodou, ale predovšetkým tvarom a charakterom dreva.

Matej Surovček pochádza z Liptova a pôvodne sa na radu matky vyučil za zámočníka, hoci chcel byť maliarom. Potajomky, bez vedomia rodičov sa však počas víkendov vzdelával na večernej Strednej škole umeleckého priemyslu.

„Táto jeho húževnatosť a cieľavedomosť sa u neho prejavuje dodnes,“ predstavila autora Katarína
Súkeníková, komisárka výstavy z Regionálneho kultúrneho centra v Prievidzi.

Dievča - socha, ktorú z lipového dreva vytvoril Matej Surovček. (zdroj: TASR)

Dlhšie pracoval ako propagačný výtvarník v Závodoch 1. mája v Liptovskom Mikuláši a keď si založil rodinu, presťahoval sa na hornú Nitru. Tu si začal plniť svoj detský sen a okrem krajinomaľby sa postupne viac venoval drevorezbe. Drevo sa mu stalo najzrozumiteľnejším poslom na vyjadrenie umeleckých zámerov.

Rád pracuje iba s rôznymi odrezkami dreva, na menšie plastiky využíva ovocné dreviny, hrušku, marhuľu, slivku, jabloň a na väčšie solitéry využíva predovšetkým lipové drevo. Všetky jeho diela sú majstrovsky prepracované do detailov, či už ide o postavy ľudí, ale aj stvárnenie nejakej myšlienky.

Tvorba ho napĺňa

„Vždy sa inšpirujem drevom. Niekedy mám prvotnú predstavu, čo chcem vytvoriť, ale ak drevo začnem opracovávať, napokon sa vyberiem iným smerom. V dreve je totiž všetko. Len to, čo tam nepatrí, treba dať preč a zostane tam iba to krásne, čo tam má byť,“ s úsmevom povedal o svojej tvorbe umelec.

Tak podľa neho vznikli sochy Padnutý anjel, Symbióza, Puknuté srdce, Zadumaná, Dievča a ďalšie.

Autor je obdivuhodný aj preto, že napriek zdravotným ťažkostiam, keď ho postihla mozgová príhoda a nevyhli sa mu ani civilizačné choroby, nepoddáva sa, ale pokračuje v tvorbe.

„Tvorivá činnosť ho napĺňa a je rád, keď môže svoje výtvory ukázať a potešiť aj iných,“ prezradila o tvorcovi Súkeníková.

Od roku 1974 Surovček vystavoval na spoločných i samostatných výstavách v Liptovskom Mikuláši, Prievidzi, Bojniciach, ale aj Taliansku, Rakúsku a Francúzsku.