PRIEVIDZA. Hornonitriansky banícky spolok v Prievidzi, ktorý patrí medzi najmladšie z dovedna tridsiatich dvoch podobných spolkov na Slovensku, úspešne nadviazal na slávne banícke tradície staré takmer dvestopäťdesiat rokov. Prednedávnom zorganizoval svoj v poradí už druhý šachtág.
Tentokrát bez pomoci kolegov z Banskoštiavnicko-hodrušského baníckeho spolku v Banskej Štiavnici, ktorí pred pätnástimi rokmi oprášili pôvodný Pivný zákon na „udržanie poriadku a povznesenej nálady" a začali podľa týchto zásad organizovať šachtágy.
Spievali banícke piesne
Šachtág je spoločenské podujatie vychádzajúce z tradície študentov staroslávnej Baníckej akadémie, ktorú v Banskej Štiavnici v roku 1762 založila cisárovná Mária Terézia. Ide o riadenú zábavu baníkov, regulované pitie piva, spievanie baníckych piesní a prijímanie nováčikov, teda fuchsov, do baníckeho stavu skokom, cez banícku koženú zásteru, takzvaný ošliador, pôvodne slúžiacu na ochranu baníkov pri práci.
Najskôr si vybrali spomedzi seba slávne, vysoké a neomylné prezídium, ktorým sa stal banský záchranár Jaroslav Vojtáš. Ten vymenoval kontrárium, fuschmajora, kantora a pivného dispečera.
Účastníkmi boli slávne firmy a semestri, teda tí, ktorí už cez kožu v minulosti skákali, alebo sú členmi Hornonitrianskeho baníckeho spolku. Pozvali aj viacerých hostí.
Najskôr predpísaným spôsobom „pokrstili" pivný pohár, duplák, a potom mohli začať piť pivo všetci účastníci. Avšak podľa pravidiel a na pokyn prezídia. Spôsob je určený Pivným zákonom, teda na diagonálu, čo je približne do pol pohára, alebo na kytičku, po jednotlivých glgoch.
Tí, ktorých prijímali do baníckeho stavu a ich krstní, však museli zdolať pohár piva na jeden dúšok, teda na ex. Na dôkaz, že naozaj vypili všetko, položili si pohár na hlavu hore dnom. Ak v ňom niečo zostalo, vylialo sa im to na hlavu.
Padali tresty
Skokom cez ošliador prijali do baníckeho stavu Rudolfa Kučeru, bývalého výrobného dispečera v Bani Cigeľ a Františka Vrtáka, riaditeľa Podnikateľského centra v Prievidzi.
Oboch fuksov k tomuto aktu, podľa tradícií, priviedli cez celú miestnosť za pravé ucho ich krstní. Potom museli ešte odpovedať na rôznorodé otázky, aj súkromného charakteru. Až keď bolo slávne prezídium spokojné s odpoveďami, mohli preskočiť kožu. Tak získali postavenie semestrov a členstvo v baníckom spolku.
Súčasťou boli aj tresty za nesprávne pitie piva, za neupravené poháre do jedného radu na stoloch, ale aj za nedovolené opustenie miestnosti, rozprávanie bez povolenia, alebo nesprávne oslovenie slávneho a neomylného prezídia.
Trestom bolo vypiť namiesto piva pohár mlieka alebo vody, aj posedenie na takzvanom pivnom „zasraní", teda na akejsi hanbe v podobe záchoda.
Uskutočnili sa aj súťaže v pití piva na rýchlosť, speve ľudových piesní a rozprávaní vtipov.
Predseda Hornonitrianskeho baníckeho spolku Vladimír Tulis bol spokojný, podujatie sa podľa neho vydarilo, účastníci sa dobre zabavili. Bol rád, že šachtág zvládli bez pomoci skúsenejších organizátorov.
