PRIEVIDZA. Slovensko má množstvo predmetov, ktoré patria k jeho ľudovej kultúre a tradíciám. Typickým príkladom môže byť fujara, drevené črpáky, hlinené džbány alebo kroje.
Prievidžan Milan Látka do tohto zoznamu zaraďuje aj pastiersky nôž, zatiaľ medzi ľuďmi málo známy. Vyučený kováč tento druh noža nielen vyhľadáva, ale aj vyrába, a tak zachováva pre budúce generácie.
Osudové kováčstvo
Päťdesiatdeväťročný Milan Látka sa po základnej škole rozhodoval pre niektoré z remesiel. Vybral si kováčstvo.
„Až neskôr sa ukázalo, že to bola dobrá voľba. Kováčstvo sa stalo pre mňa obrovskou záľubou,“ hodnotí po rokoch Prievidžan.
Kováča robil najskôr na baniach, neskôr si vytvoril vlastnú dielňu v Nedožeroch-Breazanoch a začal sa špecializovať na výrobu nožov.
Vníma ich ako „nástroj potrebný k životu, k prežitiu, k remeselným prácam a až niekde na konci je to zbraň.“
Látka pri výrobe nožov postupuje ako kováč. Znamená to, že kus železa vkladá do ohňa a čepeľ noža ukuje. Až následne ju brúsi a leští.
„Mnohí nožiari v súčasnosti vyrábajú čepeľ len brúsením. Míňajú tým veľa materiálu, čo sa mi nepáči. Mojím postupom ho maximálne využijem,“ vysvetlil.
Na výrobu čepelí využíva nožiarsky nerez, uhlíkovú oceľ a damašek.
Dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou noža je rúčka. Majster kováč pripomína, že musí perfektne sedieť v ruke a nemôže mať žiadne ostré hrany, aby nevznikli mozole. Prievidžan na rúčky využíva v drvivej väčšine drevo, použiť sa však dá aj kravská rohovina, parožie, prípadne kosti.
Pomôcka pastierov
Milan Látka vyrába rôzne nože, ale tiež dýky a meče. Jeho srdcovkou sa však stali pastierske nože. Dostal sa k nim cez všestranného ľudového umelca Jozefa Lenharta z Bojníc.
„U neho som objavil pastiersky nôž, ktorý bol typický pre Bojnice. Začal som sa o ne viac zaujímať a vyhľadávať ich. Po vyše tridsiatich rokov ich mám štyridsaťsedem. Takú zbierku nemá žiadne múzeum u nás,“ pochválil sa.
Látka je presvedčený, že pastiersky nôž môžeme považovať za náš slovenský národný nôž. Je totiž súčasťou pastierskej kultúry, ktorá je typická pre všetky hornaté regióny. Kedysi si ich muži vyrábali z polámaných nožov alebo kôs, takže mali rôzne veľkosti a tvary.
Typické sú originálnymi rúčkami z dreva a zdobené vylievanou dekoráciou.
„Do dreva pastieri vyrezali do hĺbky dva až tri milimetre ornament a do neho vliali olovo. Takto to robím aj ja, len namiesto olova používam tekutý cín,“ priblížil Látka.
Niektoré originály pastierskych nožov majú aj štyristo rokov. Zdobenie rúčok sa líši nielen medzi jednotlivými oblasťami Slovenska, ale dokonca aj medzi obcami v rámci regiónu. Napríklad z hornej Nitry má Látka pastierske nože z Valaskej Belej, Chrenovca-Brusna, Bojníc alebo Nedožier-Brezian.
Pastieri kedysi volali svoje vlastnoručne vyrobené nožíky končiar, končiarik alebo kriváčik.
Rozprávka o Fantaghiro
Bez pomenovania, no o to slávnejšie sú nože, ktorými sa hádzalo v legendárnej talianskej rozprávkovej sérii o princeznej Fantaghiro. Vytvoril ich Milan Látka, ktorý prezradil, že „filmári nakrúcali aj na bojnickom zámku a bol som pri tom.“
Medzi svoje špeciálne výtvory radí aj meče, ktoré boli využité pri sabráži, teda pri špeciálnom otváraní šampanského. Šabľou sa pri ňom odrazí koniec hrdla fľaše.
Pri tejto špeciálnej technike môže dôjsť k poraneniu, rovnako ako pri akejkoľvek manipulácii s nožom. Majster nožiar z Prievidze priznáva, že sa porezal už veľakrát.
„Nie je to však preto, že by som bol nešikovný. Ale pri výrobe noža beriem čepeľ do dlane, takže môže prísť aj k poraneniu. No čím dlhšie sa tomu venujem, tým je aj menej porezaní,“ zdôraznil.
Napriek tomu, že občas sa objaví pri práci na jeho rukách krv, výroba nožov ho stále baví. Nechystá sa končiť, no myslí už na pokračovateľa, ktorý by sa tomuto remeslu v rodine v budúcnosti venoval. Pravdepodobne to bude jeho zať.
