HORNÁ NITRA. Dĺžka obdobia plesov a fašiangov od Troch kráľov do Popolcovej stredy súvisí s termínom Veľkej noci. Tento sviatok je pohyblivý. Býva to prvá nedeľa po jarnom slnovrate. Veľkonočné sviatky tentoraz pripadnú na posledný marcový víkend. Voľných dní do Popolcovej stredy, 9. marca, je málo, a tak na plesanie už nezostáva veľa času. Potom sa začína štyridsaťdňový pôst.
Mnohé mestá a obce už majú plesy a zábavy za sebou. Medzi nimi sú Poruba, Ráztočno, Pravenec i Prievidza. Niektoré sa na prezentáciu noblesy, krásnych šiat a veselenie ešte len chystajú.
Hviezdny večer
Prievidza má svoj mestský ples za sebou. V dome kultúry ho zorganizovalo kultúrne a spoločenské stredisko. Tohtoročnou témou plesu bol hviezdny večer. Podľa informácií riaditeľky strediska Dany Hornej tému poňali komplexne.
„Hviezdny nebol iba program a účinkujúci, ale i scéna, celá výzdoba a dekorácie priestorov. Z každého kúta sálala grácia, lesk a noblesa,“ povedala Horná.
Predstavili sa tváre známe z televíznych obrazoviek. Prišla finalistka SuperStar Veronika Danišová, speváci Karol Csino a Berco Balogh, Renáta Čonková či operná speváčka Martina Polievková. Večer moderoval Marcel Forgáč.
Ples prilákal rekordný počet hostí. Zabávať sa prišlo takmer dvesto ľudí.
„Zvýšený záujem o prestížne spoločenské podujatie v regióne nás teší. Keďže divadelná sála nie je určená pri tomto type podujatia pre tak veľa návštevníkov, rozhodli sme sa využiť na sedenie aj priestor balkóna,“ doplnila.
Poslední plesajúci podľa jej slov odchádzali o pol šiestej ráno.
Fašiangy na dedinách
Na vidieku ľudia slávili fašiangy chodením s maškarami po dedine a tancovaním. V pesničkách a veršovačkách sa spomínalo, kto sa na fašiangy nenaje, bude hladný po celý rok. Podľa informácií riaditeľky Hornonitrianskeho múzea Ivety Géczyovej všetky tradičné obrady prechádzajú v dnešnom modernom svete zmenami a sú obrazom minulosti i súčasnosti.
„Fašiangy boli obdobím priadok, zakáľačiek a svadieb. Znamenali začiatok ďalších prác pri spracovaní textilného vlákna,“ povedala Géczyová.
Pôvodných účastníkov sprievodov dnes nahrádzajú členovia folklórnych skupín či združení. Tradícia fašiangov na hornej Nitre vo viacerých obciach patrí stále k živým.
Podľa jej slov v mestskom prostredí sa v devätnástom storočí začali udomácňovať plesy, ktoré sa stali súčasťou stretávania v meštianskej spoločnosti.
„Na ples sa pripravovali neraz niekoľko mesiacov pred jeho začiatkom a povinnosťou dám i pánov bol spoločenský odev a noblesné správanie,“ doplnila.
Dnes sme svedkami konania plesov nielen v mestách, ale aj na dedinách. Plesová sezóna s dôrazom na obliekanie, zostavenie programu i výber hostí nadobudla výraznejšie rozmery v polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia.
