PRIEVIDZA. Na knižný trh sa dostala publikácia o šesťdesiatpäťročnej histórii Aeroklubu a letiska Prievidza. V súčasnosti je toto letisko medzinárodné, s nepravidelnou dopravou.
Z výšky do podzemia
Knihu napísal slovenský spisovateľ, autor literatúry faktu Marián Krčík z Bojníc. Obsahuje najzaujímavejšie fakty a dokumenty, vrátane viac ako tristo fotografií približujúcich vznik a činnosť aeroklubu, športové úspechy pilotov motorových aj bezmotorových lietadiel, parašutistov, paraglajdistov i konštruktérov. Svojimi spomienkami do nej prispelo približne sto pamätníkov, úspešných športovcov aj organizátorov.
„Písať túto knihu bolo pre mňa veľkým zážitkom. Stretol som sa s mnohými osobnosťami, ktorí písali históriu letectva na hornej Nitre," povedal autor pri uvítaní knihy do života.
Priznal sa, že k lietaniu mal vždy veľmi blízko, pretože býval iba kúsok od letiska. Ako chlapec zatúžil tiež sedieť vo vetroni. Aj sa mu to podarilo, a to pod vedením prvého inštruktora lietania Jozef Gleska. Ale rodičia mu tento šport zakázali, keď pri leteckom nešťastí zahynul jeden z mladých členov aeroklubu.
Potom vyštudoval baníctvo na košickej vysokej škole a z výšky „sa presťahoval" pod zem. Aj v bani uspel ako vynikajúci technik a z baníckeho prostredia napísal niekoľko kníh.
Spomienka na tragédie
„Čitatelia sa v knihe o histórii prievidzského aeroklubu dočítajú predovšetkým o ľuďoch, ktorí dosiahli najväčšie úspechy. Napríklad o majstroch sveta v bezmotorovom lietaní, akými boli Tadeáš Wala, Ján Švorc, Vladimír Zámečník, o majsterkách sveta Gabike Belákovej, Dane Oravcovej-Šmugalovej alebo Helene Kepákovej-Mjartanovej. Mnohí, ktorí začínali ako plachtári, sa nakoniec stali pilotmi vojenských aj civilných dopravných lietadiel najväčších svetových aerolínií. Napríklad Eduard Kováč bol pilot na najmodernejších stíhačkách typu MiG, Marián Ťapuška donedávna lietal na boeingoch do celého sveta," zdôraznil spisovateľ.
V knihe sa nevyhol ani tragédiám, ktoré sa počas šesťdesiatich piatich rokov stali. Píše o ľuďoch, ktorí zahynuli pri tomto náročnom športe, ale vysvetľuje aj príčiny, či už to bolo zlyhanie človeka alebo techniky.
Aktuálne zaradil aj zrážku dvoch turboletov L-410 v auguste tohto roka nad Červeným Kameňom, pri ktorom zahynul člen aeroklubu, 41-ročný Prievidžan Martin Viktoríny. Ďalší dvaja prievidzskí parašutisti, Miroslav Štefančík a Michal Oravec, sa v poslednej chvíli zachránili, včas vyskočili z rotujúcich lietadiel. V súčasnosti už pokračujú vo svojom obľúbenom športe.
Úspešný šampionát
Samostatnú kapitolu Krčík venuje Tadeášovi Walovi, ktorý dosiahol množstvo víťazstiev na svetových plachtárskych súťažiach.
Práve tento šport ho ako strojárskeho inžiniera priviedol k tomu, aby začal konštruovať vlastné vetrone. Navrhol niekoľko vynikajúcich bezmotorových lietadiel. Najväčší úspech však zožal skonštruovaním ultraľahkého dvojmotorového lietadla Dynamic WT 9. Prvý prototyp takmer na kolene, v dielňach priamo na letisku, vyrobili v roku 2000. Odvtedy spoločnosť Aerospol Prievidza už vyrobila týchto lietadiel viac než šesťsto. Vyváža ich do celého sveta.
Krčík neobišiel v knihe ani úspešné zorganizovanie 31. majstrovstiev sveta v bezmotorovom lietaní, počas ktorých súťažilo vyše sto pilotov z dvadsiatich siedmich krajín sveta. Mnohí sa teraz do Prievidze každoročne vracajú.
Kniha Aeroklub Prievidza je dvanástou publikáciou súborného diela literatúry faktu Mariána Krčíka. V knihách sa venuje témam z histórie i súčasnosti hornej Nitry.
