Na dedinách hornej Nitry sa v zimnom období kedysi páralo perie

NEDOŽERY-BREZANY. V minulosti mali gazdiné na dedinách s príchodom zimy na starosti množstvo prác na gazdovstve. Spracovávali rastliny, spriadali konope a ľan, lúpali kukuricu, lúskali orechy a driapali perie. Pri práci sa stretávali so susedami a zabávali.

Perie je háklivé

K tradíciám sa už niekoľko rokov vracajú aj v Nedožeroch-Brezanoch. Spoločenskú miestnosť obecného úradu zaplnia ženičky, ktoré spomínajú, aj mladí, čo chcú poznať svoje korene. Dedinské páračky pripravili na podnet dcéry predsedníčky miestneho odboru Matice slovenskej Bibiany Šimovej. Obľúbené páračky lákajú nielen ľudí z obce a okolia, prichádzajú aj návštevníci z Bánoviec nad Bebravou či Žiaru nad Hronom.

„Na dedine máme ešte pár ženičiek, čo chovajú husi. Dali nám našklbané perie, ktoré sme mali odložené na suchom mieste vo veľkom plátennom vreci. Perie je háklivé na vlhkosť a škodcov, preto sme ho museli strážiť,“ prezradila Šimová.

Pripravené perie poroznášali po stoloch dievčence v krojoch. Driapali staré mamy aj malé deti. Tradičnú činnosť si mohli vyskúšať všetci.

Pri páračkách voľakedy staršie ženy boleli brušká prstov, keď spracovávali veľa peria. Rozdiel bol aj v husacom a kačacom perí. Kačacie je podľa slov Šimovej trochu tvrdšie a aj sa horšie driape.

Šesťdesiatdeväťročný Stanislav Šujan, ktorý tentoraz lúskal orechy, si na páračky svojho detstva zaspomínal rád. Perie u nich doma párali ešte aj v čase, keď sa oženil.

„Prišlo k nám zo desať žien, večer sa im nachystali posúchy a čaj a pri odchode dostali aj oldomáš, napieklo sa šišiek. Popilo sa, posedelo. Ženy porozprávali všeličo. Chodila k nám aj jedna teta, ktorá ženám merala tlak. V tom čase sa ešte nechodilo toľko k doktorovi. Na nitke mala obrúčku, ktorú priložila na ruku a vedela odmerať tlak,“ zaspomínal.

Dievčatá v krojoch roznášali perie po stoloch. (zdroj: Vanda Pittnerová)

Páračky u Melenčiarov

Na gazdovstvách kedysi páračky začínali u gazdinej na hornom či dolnom konci a pokračovalo sa z jedného domu do druhého. Zvykli prísť aj chlapi, ktorí posedeli a porozprávali strašidelné príbehy aj ako sa vyháňali bosorky. Pre deti to bol veľký zážitok, báli sa vyjsť von na dvor.

„Spomínam si na jedného uja, ktorý doniesol vo vrecku vrabca a do toho peria ho hodil. Ženy boli v koncoch. Čo ten vrabec porobil, neskutočný neporiadok,“ zaspomínala s úsmevom Šimová.

V Nedožeroch zvykli nachystať polievku, ktorú uvarili aj tentoraz.

„Keďže nás volajú Melenčiari, je to melencová polievka. Pozostáva zo slaninovej zápražky, kde sa vyvarí koreňová zelenina, petržlen, mrkva, kaleráb, zemiaky a trochu hríbov. Do skoro hotovej sa dávajú melence. Tiež sme pripravili šišky s džemom a pre chlapov pálené,“ prezradila Šimová.

Na dedinské páračky prišli so synovcom a neterou aj manželia Iveta a Giuseppe Farenga. Ľudové zvyky by sa podľa nich mali ukazovať aj tým najmenším, aby nevymizli. Päťročná Soňa s trojročným Viktorom si na páračkách vyskúšali lúskanie orechov.

„Je to pekné, že takýmto veselým spôsobom predstavujeme najmenším tradície. Keď som bola malá, aj moja starká párala perie. Lietalo po celej miestnosti. S deťmi sme naschvál behali, aby sme ho ešte viac rozvírili,“ povedala Iveta.

Husi vraj nechovali, no perie kupovali od chovateľov. Periny  z neho boli úžasné a dobre sa pod nimi spalo. Manželovi, ktorý pochádza z Talianska, sa slovenské tradície páčia.

„Je to výborné. Vy lúskate orechy, párate perie, v Taliansku máme niečo podobné. Je to deň zemiakov, kedy ich všetci šúpu  a pripravujú z nich rôzne jedlá,“ prezradil Giuseppe.

Okrem rozprávania a koštovania melencovej polievky či šišiek sa o zábavu počas páračiek postarali so scénkami plačky z folklórnej skupiny Košovan z Kanianky a zahrala ľudová hudba Lubená z Poluvsia.

Lúskanie orechov si vyskúšali aj deti. (zdroj: Vanda Pittnerová)

Stanislav Šujan si zaspomínal na páračky zo svojho detstva. (zdroj: Vanda Pittnerová)