CHRENOVEC-BRUSNO. Záverečným koncertom miestnej folklórnej skupiny Hájiček vyvrcholil v Chrenovci-Brusne jubilejný 25. ročník ekumenického festivalu Dni kolied kresťanov Slovenska.
Zmena dramaturgie
Zakladateľ festivalu a vedúci folklórnej skupiny Hájiček Emil Trgiňa prezradil, že dramaturgia festivalu sa za 25 rokov zmenila.
„Voľakedy sme u nás, ale tiež v Bojniciach, Prievidzi alebo iných mestách a obciach na hornej Nitre organizovali väčšie koncerty. Na nich vystupovali folklórne súbory z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia, napríklad z Českej republiky, Francúzska, Ukrajiny a v jednom roku to boli aj speváci z Faerských ostrovov. Keďže takéto podujatie bolo pomerne finančne náročné, v posledných rokoch naša folklórna skupina Hájiček prichádza za divákmi do jednotlivých miest a obcí. Tam vystupujeme spolu s domácimi súbormi a skupinami, ktoré sa predstavujú vianočnými piesňami, hrami a zvykmi,“ povedal Trgiňa.
Jubilejný ročník, ktorý trval od 6. decembra minulého roka do Troch kráľov, pozostával z dvadsiatich koncertov. Jednotiacim prvkom bolo vždy vystúpenie Hájička s piesňami, ktoré sa v Chrenovci-Brusne spievali ešte v polovici 19. storočia, zachované v zbierke rodáka Gašpara Drozda.
Jedinečné dobové piesne
Koncert prebiehal v pravej zimnej atmosfére pri pamätníku chrenovského učiteľa a organistu spomínaného Gašpara Drozda (1805-1874). V Chrenovci pôsobil 42 rokov a zbierka dobových pastorel, ktorú za svojho života zapísal, nezvyčajne aj v notovej podobe, bola podnetom pre vznik tohto ojedinelého festivalu. Jeho cieľom od začiatku bolo uchovávať a predstaviť vianočné tradície, piesne, vinše, v ľudovom, aj autorskom stvárnení. Pritom zahŕňa všetky hlavné kresťanské cirkvi na Slovensku. Hoci sa forma festivalu zmenila, záverečné vystúpenie však zostalo.
„Naše koncerty sú vďaka piesňam Gašpara Drozda jedinečné, také sa v kostoloch nespievajú nikde na Slovensku,“ doplnil Trgiňa.
Drozdova zbierka sa zachovala v rodine Magdalény Kolárikovej v Chrenovci. Objavil ju práve Emil Trgiňa, keď v roku 1990 navštevoval jednotlivé domácnosti, aby pomáhal uchovať staré piesne a zvyky v obci.
„Keď mi pani Koláriková zaspievala neznáme pastorely a iné chrámové piesne a dozvedel sa odkiaľ ich má, zmenilo to zameranie celej našej folklórnej skupiny. Piesní bolo dovedna 69. Časť hudobne upravil Vladimír Godár a v repertoári ich má aj bratislavská vokálna skupina Sklo, v minulosti tiež častý účastník festivalu. Ostatné piesne sme prevzali do repertoáru my a spievame ich už 25 rokov,“ dodal Trgiňa.
Patrí medzi ne aj dnes už takmer hymnická pieseň Daj Boh šťastia tejto zemi. Nový text na podmanivú melódiu Drozdovej pastorely Hore vstávajte valasi, napísal ďalší zo zakladateľov festivalu, scenárista a režisér Viliam Ján Gruska. Hájiček ju zaspieval aj na záver svojho dnešného koncertu.
