PRIEVIDZA. Leonidas Papoutsidis pôsobí na hornej Nitre ako stomatológ viac ako tri roky a život na Slovensku sa mu páči. Jeho výber ovplyvnilo viacero faktorov.
„Do Bratislavy som prišiel študovať v roku 2005. Videl som to ako dobrú príležitosť zostať tu a začať od nuly, vybudovať niečo svoje,“ zaspomínal Leonidas.
Hoci nemá slovenské korene, slovenčinu ovláda výborne. Základ získal vďaka matke, ktorá je Ruska, otec Grék. Vďaka ruštine mu išla slovenčina ľahšie ako jeho gréckym spolužiakom, s ktorými študoval na univerzite v Bratislave.
Z desiatich sa podľa jeho slov do Grécka vrátili iba dvaja. Všetci ostatní našli uplatnenie vo svete, v Anglicku či Nemecku.
Práca ho baví
Pomáhať ľuďom pri starostlivosti o zuby ho napĺňa a baví. Ako ďalej prezradil, život na Slovensku považuje za poslanie.
„Pre stomatológiu som sa rozhodol aj vďaka rodičom, ktorí sú v Grécku obidvaja zubári, dokonca aj moja sestra sa tým živí,“ prezradil.
Porovnať prácu zubára tu a v Grécku je podľa Leonidasovych slov ťažké. V Európe majú stomatológovia podobné podmienky, no na Slovensku sú v zdravotníctve problémy. Zubárov je tu málo a situácia je ťažká.
„Vidieť, že niekedy sme pod tlakom, najmä pred koncom roka mám v čakárni desiatky pacientov, ktorí potrebujú preventívnu prehliadku. Nemôžeme robiť, ako by sme chceli,“ vzdychol si.
V Grécku je naopak zubárov veľa. Leonidas pochádza zo severného Grécka z mesta Thessaloniki, ktoré má približne milión stotisíc obyvateľov. Na takéto množstvo pacientov je podľa jeho slov dvetisícpäťsto stomatológov. Je to veľký nepomer v porovnaní so situáciou na Slovensku, keďže o viac ako päť miliónov Slovákov sa stará tritisícpäťsto zubárov.
Situáciu posledných rokov v Grécku, kedy sa museli jeho obyvatelia uskromniť a prijať úsporné opatrenia, Leonidas veľmi hodnotiť nechcel, keďže posledné obdobie žije v Prievidzi.
„Rodičia a známi pociťujú zmeny, najmä dotýkajúce sa znižovania platov. Ak si človek zvykne na určitý štandard a potom ho musí o polovicu znížiť, ovplyvní to jeho život,“ doplnil, že aj toto zohralo určitú rolu pri jeho rozhodovaní zostať na Slovensku.
Nesmie chýbať prasiatko
Počas vianočných sviatkov zvykne Leonidas zostať na Slovensku, Silvester už oslavuje s rodinou v Grécku. Zvyky z rodnej krajiny si k nám nepriniesol. Stromček je podľa neho všade rovnaký, rozdiel je iba v tom, že darčeky si spod neho grécke deti vyberajú až na druhý deň, 25. decembra ráno.
„Počas Vianoc zvyknú u nás deti chodiť po dedinách od dverí k dverám a spievať vianočné koledy. Na Slovensku som sa s tým zatiaľ nestretol,“ doplnil.
Keďže sa v Grécku jedávajú ryby počas celého roka pravidelne, kapra na štedrej večeri nepodávajú. Nevaria ani jedlo podobné našej tradičnej kapustnici. Zato nesmie u nich chýbať pečené prasiatko a večera musí byť naozaj štedrá. Gréci majú typické vianočné zákusky s názvom melomakarona, ktoré Leonidas odporúča vyskúšať aj svojim známym. Melomakarony v tvare vajíčka obsahujú tri základné ingrediencie med, škoricu a orechy. Niekto orechy nahradí čokoládou a niekedy orechy zabalí dovnútra. Cesto je pomerne jednoduché. Nádych jedinečnosti im dodáva medový sirup a orechová posýpka. Tiež odporúča kourabiedes, mandľové rožteky typické na Vianoce v Grécku.
Leonidas sa zatiaľ rozhodol zostať na Slovensku, no priznáva, že budúcnosť môže priniesť aj zmenu. Páčia sa mu tu ľudia a príroda.
