HANDLOVÁ. Úctyhodných stojeden rokov oslávila tento rok Žofia Martišová z Handlovej, ktorú mnohí obyvatelia tohto mesta poznajú ako tetu Žofku. Známa je vďaka tomu, že vyše dvadsať rokov pracovala v knižnici, takže sa denne stretávala s deťmi, mladými ľuďmi aj dospelými.
Z povedomia Handlovčanov sa však nevytratila ani po odchode do dôchodku. Dodnes, aj keď už prekročila stovku, stále veľmi rada chodí medzi ľudí, navštevuje podujatia v meste, dokonca aj divadelné predstavenia v Nitre.
Čitateľov mala prečítaných
Tetu Žofku sme navštívili u nej doma. Vítala nás so srdečným úsmevom. Sadla si do obľúbeného kresla, blízko kníh, ktoré doteraz číta.
„Zrak mi už neslúži ako kedysi, okrem okuliarov si pomáham aj lupou,“ prezradila najstaršia Handlovčanka.
Okrem kníh, hlavne od ženských autoriek, však číta aj časopisy a noviny. Hovorí, že vždy bola „knihomoľ“ a láska k literatúre ju priviedla aj k povolaniu knihovníčky.
„Od detstva som robila všeličo. Boli sme chudobní, takže sa zišla každá koruna. Bola som poslíčkom, pomáhala som murárom, upratovala. Bolo o mne známe, že veľa a rada čítam, preto ma oslovili, či by som nešla pracovať do knižnice. Nesmierne som sa potešila, lepšie zamestnanie som si ani nemohla priať,“ ešte aj dnes sa nadchýna teta Žofka.
V knižnici bola zamestnaná od roku 1956 do roku 1978. Tvrdí, že v tom období bol medzi ľuďmi veľký záujem o literatúru.
Teta Žofka prečítala mnohé tituly z knižnice, nie však všetky. O každom diele sa ale snažila získať informácie, aby vedela poradiť čitateľom.
„Poznala som mnohých už tak dobre, že som vedela, o akú literatúru majú záujem, čo im môžem ponúknuť. Snažila som sa vychádzať v ústrety študentom, zháňala som knihy, ktoré potrebovali. Spomínam si, ako sa vysokoškoláci vracali vlakom domov do Handlovej neskoro večer v piatok. Čakala som ich, aby som im dala literatúru, ktorú potrebovali k štúdiu,“ zaspomínala si teta Žofka.
V knižnici trávila čas aj počas sobôt. Venovala sa deťom, nacvičovala s nimi divadlo, vypĺňala im zmysluplne voľný čas. Priznáva, že medzi deťmi a mladými ľuďmi sa vždy cítila výborne.
Teta Žofka stále miluje knihy a aj číta. (zdroj: Marián Kucman)Na Handlovú nedá dopustiť
Pozitívny vzťah k deťom si teta Žofka vybudovala pravdepodobne už vo svojom detstve, pretože pochádza s ôsmich súrodencov, pričom ona bola najstaršia. O mladších sa preto starala, pomáhala s prácami v domácnosti.
Pri toľkých deťoch by sa mohlo zdať, že v rodine bolo veselo. Teta Žofka však hovorí, že si veľa radosti neužili. „Bola veľká chudoba. Ani Vianoce neboli také krásne a žiarivé, ako je to dnes. Stromček bol skromný, ozdobený kockami cukru zabalenými v papierikoch. Jedlo bolo tiež skromné. Na Štedrý večer sme mali len slivkovú polievku a opekance. Pod stromčekom žiadne darčeky vtedy neboli.“
V súvislosti s obdarovávaním si však najstaršia Handlovčanka predsa len spomenula na veselú príhodu z detstva.
„Na Mikuláša sme my, deti, dali otcovi, do čižiem uhlie. Zabávali sme sa, keď ho otec objavil,“ zaspomínala si.
Otec tety Žofky robil v bani. Práve práca v podzemí ho priviedla aj s rodinou do Handlovej z maďarského mesta Tatabánya.
„Mala som šesť rokov, keď sme sa prisťahovali do Handlovej, takže som v tomto meste prežila takmer celý život. Nedám na Handlovú dopustiť, milujem ju,“ vyznala sa teta Žofka.
Rovnako ako jej otec, aj jej manžel, s ktorým vychovala dve deti, ťažil uhlie. Bol dokonca pri zrode prvého Handlovského baníckeho spolku.
„Najťažšie chvíle sme prežívali s manželom počas vojny. Nebol síce partizánom, ale bránil baňu, preto bol tŕňom v oku gestapu, ktoré ho aj zajalo,“ pripomenula si nepríjemné okamihy Žofia Martišová.
Každoročne varia v knižnici kapustnicu. Teta Žofka pri tom nesmie chýbať. (zdroj: Archív knižnice)Recept na dlhý vek nemá
Práve preto, že jej život a život jej rodiny nebol vždy jednoduchý, váži si všetko dobré, čo zažila a dodnes sa dokáže tešiť aj z maličkostí.
Často dostáva otázku, či má recept na dlhovekosť. Tvrdí, že žiadny univerzálny neexistuje.
„Prečo som sa dožila už stojeden rokov? Predovšetkým milujem ľudí. Všetkých, bez rozdielu. Každého si vážim,“ zdôraznila teta Žofka a pokračovala: „Samozrejme, že aj veľmi rada medzi ľudí chodím. Keď môžem a niekto mi pomôže, idem na podujatia, ktoré sa konajú v Handlovej, v mojom milovanom meste.“
Živo sa zaujíma, čo sa deje v jej okolí, sleduje napríklad, ako postupuje veľká rekonštrukcia knižnice v centre Handlovej.
„Som zvedavá, ako bude vyzerať. Keď ju dokončia, pôjdem si ju obzrieť. Určite bude moderná, ale vraj police na knihy budú drevené, čo ma veľmi teší,“ dodala s úsmevom teta Žofka.
Duša knižnice
„Napriek tomu, že teta Žofka už dlhé roky v knižnici nerobí, stále je jej dušou,“ hovorí s úctou súčasná riaditeľka Mestskej knižnice v Handlovej Daniela Mikulášová a pokračuje: „Rada medzi nás chodí, pozývame ju na podujatia, ktoré organizujeme. Dokonca s ňou chodíme aj na divadelné predstavenia do Nitry. Vždy je to pre ňu, ale aj pre nás veľký zážitok.“
