LAZANY. Mnohí slovenskí herci túžia preraziť aj v Čechách. Dominike Richterovej, ktorá má len dvadsaťštyri rokov, sa to už podarilo. V Prahe si zahrala v úspešných muzikáloch Hamlet, Casanova a Děti ráje. Účinkuje však aj na Slovensku, diváci ju mohli vidieť v muzikáloch Zhrnajova nevesta, Ôsmy svetadiel či v predstavení Zimná rozprávka.
Rodáčka z Lazian sa na televíznej obrazovke objavila po prvý raz v sitcome Hlavne, že sa máme radi, ktorý bol v Čechách vysielaný pod názvom Drahá tchýně. Účinkovala aj v seriáloch Horúca krv, Búrlivé víno, Panelák a onedlho ju budú diváci sledovať v novom seriáli Zoo.
S Dominikou Richterovou sme sa porozprávali nielen o jej doterajších hereckých príležitostiach, ale napríklad aj o skúsenosti s bulvárom.
Na jednej internetovej stránke sú pri vašom mene vypísané viaceré školy, ktoré ste navštevovali alebo ešte navštevujete. Znamená to, že sa rada sa učíte?
- Vyštudovala som Konzervatórium v Bratislave, na ktorom momentálne stále pokračujem v špecializácii na muzikál. Prioritou je však pre mňa teraz Vysoká škola múzických umení, kde študujem herectvo. V minulosti som sa dostala aj na tanečnú katedru v tejto škole, ale pre pracovné povinnosti som ju musela ukončiť. Snažila som sa vždy zamerať na rôzne zložky umenia, predovšetkým tie, ktoré som potrebovala. Takže ma to zavialo mnohokrát rôznymi smermi. Ale či sa rada učím? Myslím, že napríklad chémiu by som sa rada neučila. (smiech)
Keď hovoríme o školách, spomeniete si občas aj na Základnú školu v Lazanoch, ktorú ste navštevovali?
- Samozrejme, že spomeniem. Predsa ma k nej viažu mnohé krásne zážitky, skvelí učitelia a priateľstvá. Na to sa nezabúda.
Odkedy sa u vás prejavoval spevácky talent, nadanie na herectvo a ďalšie umelecké sklony?
- Keď som bola malá, prišla som za rodičmi, zaspievala im pesničku, ktorú sme sa učili v škole a oni zostali v úžase pozerať. Obaja majú umelecké vlohy, takže ihneď zistili, že mám talent. Prihlásili ma do umeleckej školy v Bojniciach a navštevovala som aj Folklórny súbor Sielnica v Lazanoch. Venovala som sa však len spevu a hre na klavír. O herectve som netušila nič, až keď som mala ísť na prijímacie skúšky na konzervatórium, zistila som, že niečo také existuje.
Rozhodnutie vydať sa na umeleckú dráhu bolo teda vo vašom prípade jednoznačné? Alebo ste zvažovali aj iné profesie?
- Bola som veľmi komplikované dieťa a rodičia mali so mnou veľa starostí. Napriek tomu, že som spievala a navštevovala všetky umelecké krúžky, nechcela som sa tomu venovať. Bola som príšerná trémistka a predstava, že mám spievať cely život pred ľuďmi, ma desila. Chcela som fotografovať alebo byt mechanička počítačových sietí. Teraz mi to už príde dosť smiešne, pretože som rada, že viem vôbec zapnúť počítač. (smiech). Po intenzívnom prehováraní ma nakoniec rodičia „dotlačili“ na prijímacie pohovory na konzervatórium. V škole som nakoniec zistila, že nejde výhradne len o výučbu spevu, ale aj herectva. A tam to začalo. Paradoxne, nikdy som nechcela študovať herectvo a študujem ho. Dokonca som začala hrávať v divadle a v seriáloch. Takže život človeka vždy potiahne tam, kam on chce. Preto sa riadim mottom: Umenie si nevyberáš ako prácu, ale ono si vyberá teba.
Účinkujete hlavne v muzikáloch. Je to žáner, ktorý máte najradšej?
- Dá sa povedať, že áno. Bol to prvý žáner, s ktorým som mala česť sa stretnúť už ako malá a odvtedy mi prirástol k srdcu. Ale milujem aj dobrú činohru či balet.
Zaujímavé je, že nie ste známa len na Slovensku, ale už aj v Česku, čo vám určite otvára väčšie možnosti pre uplatnenie. Ako sa vám to podarilo?
- Myslím, že mám dobrého anjela strážneho, ktorý počúva moje želania a rád ich plní (smiech). Bol to môj sen, stáť na javiskových doskách v Česku, a tam spievať a hrať. Bola som tam na konkurze, od ktorého som si naozaj nič nesľubovala. Zaspievala som a oni si ma vybrali. Bol to Janek Ledecký, ktorý mi ako prvý dal šancu zahrať si v pražskom divadle Broadway v muzikáli Hamlet. Potom prišiel režisér Filip Renč s Casanovom a momentálne hrám v muzikáli Sagvana Tofiho a Michala Davida Děti ráje.
Objavujete sa však aj na televíznych obrazovkách v rôznych seriáloch. Ako sa vám páči práca pred kamerou?
- Je to úplne iné ako v divadle. Hlavne robíme veľmi rýchlo, texty sa učím zo dňa na deň, čo je pre mňa niekedy náročné. Ale je to obrovská skúsenosť. A to nielen stáť pred kamerou, ale stretnúť sa s rôznymi typmi režisérov a hlavne sledovať starších a skúsenejších hercov, ktorí svoje remeslo už majú v malíčku. Motivujú ma ísť ďalej a dávajú mi šancu učiť sa od nich.
Chceli by ste si zahrať aj vo filme?
- To by chcela určite každá herečka. A ja nie som výnimkou.
Vaším partnerom je Juraj Bača, tiež herec. Keď sú dve známe tváre spolu, púta to pozornosť predovšetkým bulváru. Aké s ním máte skúsenosti?
- Momentálne nám len vyhovuje, že sme spolu. Snažíme sa navzájom ťahať. Niekedy sa darí viac jemu, niekedy mne. Ale ešte sme nemali nepríjemnú skúsenosť s bulvárom, ktorá by nás nahnevala alebo rozhádala. Zatiaľ píšu novinári len o tom, ako sa máme radi a mali by sa toho len držať. Lebo zlých správ je vo svete veľa.
Čo pre vás znamenajú Vianoce? A ako ich prežívate tento rok?
- Vianoce znamenajú pre mňa veľmi veľa. Keďže celý rok sme ako rodina oddelení a času na seba máme pomenej, Vianoce sú pre nás úžasným časom, kedy sme spolu. Na tieto sviatky som sa veľmi tešila. Svoju rodinu som už nevidela ani nepamätám. Už mi chýbalo teplo domova a objatie od rodičov, starých rodičov. Akurát tento rok sme nemali pri stole jedného člena rodiny, moju sestru. Tá, bohužiaľ, žije v Nemecku a pre pracovné povinnosti nemohla prísť. Z toho som najviac smutná. Pretože cez Vianoce by mal byť každý so svojou rodinou.
Takže prežívate sviatky v Lazanoch. Rada sa vraciate domov?
- Cez sviatky som v Lazanoch, kde bývame. Už som sa nevedela dočkať, keď otvorím dvere a budem doma. Cítim sa najspokojnejšia, keď mám okolo seba svoju rodinu. Čím som staršia, tým viac na nich myslím a som citlivejšia pri spomienkach na detstvo. Najradšej by som bola stále s nimi, ale to už, bohužiaľ, nejde.
Čo vaše najbližšie plány? Chystáte niečo nové, na čo sa už teraz tešíte?
- Momentálne nakrúcam novy seriál Zoo, v ktorom si zahrám jednu z väčších postáv, a to sestru Táni Pauhofovej a priateľku Jána Koleníka. Je to pre mňa obrovská pocta. Seriál by sa mal začať vysielať už od januára a všetci dúfame, že bude mať veľký úspech. Veľmi sa teším z tejto príležitosti a dúfam, že ich bude stále pribúdať. Čo sa týka divadla, črtajú sa mi projekty, ktoré sú však zatiaľ len v jednaní. Verím ale, že vyjdú a znova si zahrám v nejakom krásnom muzikáli
Herci často s predstaveniami cestujú po Slovensku. Uvidíme vás niekedy na hornej Nitre v niektorom predstavení?
- Diváci ma mohli vidieť v muzikáli Ôsmy svetadiel, ktorý počas turné bol aj v Prievidzi či Bojniciach. V blízkej budúcnosti chystáme turné s českým muzikálom Děti ráje, ktorý by mal byť uvedený v Bratislave. To nie je až tak ďaleko, preto všetkých srdečne pozývam. Odznejú v ňom hity Michala Davida, predvedieme skvelé choreografie a spievajú v ňom vynikajúci českí speváci. Určite stojí za to prísť.
