HANDLOVÁ. Miško má jedenásť rokov, no na rozdiel od mnohých svojich rovesníkov má vážne zdravotné problémy. Trpí detskou mozgovou obrnou, má ťažkú mentálnu retardáciu, pridružili sa však aj ďalšie vážne ochorenia.
Jeho mama Katarína Hošeková sa o neho stará bez prestania od narodenia, dvadsaťštyri hodín denne.
Už dlhšie túži zabezpečiť svojmu synovi špeciálny polohovateľný invalidný vozík. Žiaľ, žiadna zdravotná poisťovňa ho neprepláca. Teraz však pre Miška svitla nádej, že ho predsa len získa.
Milimetrové kroky
Miškove zdravotné problémy sa začali narodením. Po komplikovanom pôrode ho museli oživovať.
„Zrútil sa nám vtedy celý svet,“ spomenula si na deň narodenia syna jeho mama.
Miška opisuje ako úplne ležiaceho chlapčeka, ktorý sa nevie posadiť ani chodiť, nepýta sa na toaletu. Nevie prehĺtať, preto ho kŕmia sondou, ktorú má voperovanú priamo do žalúdka. Nemá ani sací reflex, preto ho musia často odsávať.
„Detská mozgová obrna a ťažká mentálna retardácia si vyžadujú každodenné cvičenie a časté kontroly u lekárov. Prekonal už množstvo zápalov pľúc, obličiek, pridružila sa aj epilepsia,“ opisuje mama Katarína.
Miško má jedenásť rokov, no ako by mal päť mesiacov. Jeho mamu a celú rodinu však tešia aj jeho drobné úspechy. Napríklad už lepšie udrží hlavičku ako kedysi, dokáže sa otočiť na bok a na bruško, uchopí do ruky hračky, dokáže už odkašľať hlieny, ktoré by mu inak mohli spôsobiť zápal dýchacích ciest.
„Pred štyrmi rokmi podstúpil Miško ortopedickú operáciu v Brne, kde mu uvoľnili poskracované šľachy na nožičkách. Bedrové kĺby má správne zafixované, takže sa pomocou vertikalizátora dokáže stavať na nožičky. Táto pomôcka mu pomohla aj po psychickej stránke, pretože sa mu otvoril pohľad aj z iného uhla,“ vysvetlila Hošeková.
Reflexným cvičením, teda Vojtovou metódou, sa Miškovi obnovil krokový mechanizmus. Vďaka chodidlu preto môže urobiť aj vlastné kroky.
„Intenzívne cvičenie utlmuje jeho mimovoľné pohyby, zlepšuje koordináciu pohybov, spevňuje svaly a držanie tela. Zlepšuje sa u neho prehĺtanie a psychicky napreduje. Sú to milimetrové kroky. Kam to až pôjde, nikto nevie,“ zamyslela sa chlapčekova mama.
Absolvujú aj rehabilitačné pobyty s kúpeľnou liečbou, rôzne terapie či masáže.
Chodidlo Miškovi pomáha robiť kroky. (zdroj: archív KH)Radosť z prechádzok
Katarína sa o syna stará nonstop už jedenásť rokov, bez dňa voľna, bez nároku na dovolenku alebo práceneschopnosť.
„Sama som ochorela na celoživotnú Crohnovu chorobu (stav, ktorý spôsobuje zápal, opuch a bolesť v stene tráviacej sústavy – pozn. autora). Za pomoc som nesmierne vďačná hlavne mojej mamičke, ktorá ma vždy podržala, utrela každú moju slzu a verila, že bude lepšie,“ vyznala sa Hošeková.
Tvrdí, že sa nikdy nevyrovná s faktom, že jej syn je chorý. „Len tento pocit mi dáva silu vstať každé ráno. Viem, že má len mňa. Nikdy by som ho neopustila,“ zdôrazňuje.
O Miškovi hovorí ako o veľkom smejkovi. „Má obľúbené rozprávky, pesničky a hračky, pri ktorých sa dokáže nekonečne smiať. Mne robí veľkú radosť obyčajná prechádzka s ním, lebo pred šiestimi rokmi ani nevydržal v kočíku. Rád chodí do školy, kde naňho čakajú milé učiteľky a veselí spolužiaci,“ priblížila Katarína.
Charitatívna kapustnica
Zistila, že vážna choroba dieťaťa dokáže výrazne pretriediť priateľov. Na druhej strane, v Handlovej, kde žijú, však nedávno tiež spoznala silu spolupatričnosti.
V meste organizovali viaceré inštitúcie a podnikatelia už tradičné charitatívne podujatie Handlovská kapustnica. Jej výťažok tentoraz venovali práve Miškovi. Z predaja kapustnice, ale aj z osobných darov ľudí, sa podarilo dať dokopy sumu 3336 eur.
„Neskutočne ma to potešilo, ďakujem zo srdca všetkým, ktorí prispeli,“ s dojatím povedala Katarína.
Peniaze využije na nákup polohovateľného invalidného vozíka so špeciálnymi doplnkami. Jeho cena je približne 3500 eur, no na Slovensku ho žiadna zdravotná poisťovňa neprepláca.
Aj vďaka štedrým Handlovčanom tak život Miška a jeho rodiny bude o čosi jednoduchší.
