PRIEVIDZA. Prečo je najväčším sviatkom pre kresťanov Veľká noc a nie Vianoce? Musia veriaci dodržiavať počas Štedrého dňa pôst? Prečo si počas vianočných sviatkov pripomíname svätého Štefana, ktorý zomrel mučeníckou smrťou?
Nielen tieto otázky, ale aj mnohé ďalšie si v súvislosti s Vianocami kladú neveriaci, ale neraz aj veriaci. Ide o paradoxy, ktoré sa objavujú pri porovnávaní Vianoc z pohľadu kresťanstva a ich bežného vnímania ako najkrajších sviatkov roka.
Na spomínané otázky, ale aj niektoré ďalšie, odpovedá prievidzský dekan Vladimír Slovák.
Pre väčšinu ľudí sú najkrajšími a najväčšími sviatkami roka Vianoce. Najväčším kresťanským sviatkom je však Veľká noc. Prečo je to tak?
- Základnou pravdou kresťanstva je totiž Kristovo zmŕtvychvstanie, ktoré sa uskutočnilo a oslavuje na Veľkú noc. To bola kerygma, teda hlavná myšlienka ohlasovania, s ktorým sa jeho žiaci, apoštoli, rozišli do sveta. Hovorili o mužovi, ktorý nebol obyčajným človekom, ale Božím Synom, čo dokázal tým, že vstal z mŕtvych. Následne ohlasovali jeho učenie o Bohu. Až potom prichádza na rad „Ježišov príbeh“ v zmysle rozprávania o celom živote. Mimochodom, zo štyroch evanjelií hovoria o narodení len dve, Matúšovo a Lukášovo. Samozrejme, že ľudia, ktorí uverili tomuto ohlasovaniu a ktorého pravdivosť potvrdila väčšina apoštolov položením svojho života, chceli neustále rozširovať svoje poznanie Ježiša a spájať s ním svoj život. Tak v druhom storočí došli k oslave jeho narodenia. Keďže dátum nebol a nie je známy, spojili ho s oslavou zimného slnovratu. Ide o myšlienku, že do sveta, ktorý je zahalený tmou, čo si v týchto krátkych dňoch silno uvedomujeme, prichádza Svetlo sveta. Súčasne ako začína rásť deň, začína rásť i Božie dieťa. Aj keď v súčasnosti sú Vianoce niekoľko dní po zimnom slnovrate, myšlienka ostáva.
Mnohí počas Štedrého dňa dodržiavajú pôst. Ide v tomto prípade len o tradíciu, alebo je to pre kresťanov povinnosť?
- V starej disciplíne Cirkvi bol v tento deň predpísaný pôst, dnes už nie je. Tradícia však ostala. Keďže pôst v náboženskom jazyku vyjadruje túžbu po stretnutí s Bohom, nie je v tento deň na škodu. Ale sú aj iné spôsoby prípravy na oslavu jeho narodenia, pri ktorej sa s ním chceme stretnúť vo svojom srdci.
Hovorí sa, že mnohí sa počas Vianoc sústreďujú len na materiálno, tešia sa hlavne na darčeky. Má však práve aj darovanie darčekov a vzájomné obdarúvanie sa súvis s narodením Ježiša Krista?
- Samozrejme, že má. Veď on sám, Boží Syn, je najväčším darom ľudstvu. Darom prekvapivým, čo aj nás motivuje, že darčeky majú byť prekvapením. Schopnosťou obdarovať svojich blízkych, najmä deti, sa ľudia podobajú na Boha, svojho Nebeského otca. Dar je prejavom lásky a nie povinnosti. A láska dáva to, čo má. Nie to, čo nemá, alebo na čo nemá. To ani milujúci z druhej strany neočakáva. Preto mne osobne na kupovaní darčekov najviac prekáža ich kupovanie na dlh. Ale bez darčekov by to asi neboli Vianoce.
Vrcholom Vianoc je pre väčšinu ľudí Štedrý deň, štedrá večera. Pre kresťanov je tým hlavným dňom 25. december?
- Aj keď my v súčasnosti počítame deň od polnoci do polnoci, nie vždy tomu bolo tak. Židia, a nielen oni, končili deň západom slnka. Nový teda začínal večerným súmrakom. Tento zvyk prebrali kresťania pri svojich sviatkoch. Tieto začínajú už večer predchádzajúceho dňa. Hovoríme tomu vigília. V skomolenej podobe, vilija, sa tak volá štedrý večer i v niektorých oblastiach Slovenska. Aj keď tu teda máme Štedrý deň, Vianoce začínajú až na Štedrý večer, v predvečer dňa oslavy Narodenia nášho Pána Ježiša Krista. Polnočná bohoslužba v sebe nesie myšlienku prevzatú zo spomínaného dátumu osláv narodenia. Svetlo sa rodí do tmy. V tomto smere sa môže sláviť kedykoľvek v túto noc. Ale aby to korešpondovalo so slnovratom, ktorý je zlomom, tradične ju slávime keď sa v našom počítaní noc láme do nového dňa.
Mnohých prekvapuje, že súčasťou Vianoc je sviatok sv. Štefana. Je to mučeník, a preto sa zdá, že sa akosi „nehodí" k Vianociam. Ako to teda je?
- Je to prastará tradícia. Vyjadruje základnú odpoveď na Božiu lásku. V nej sa Boží Syn stal jedným z nás, aby nás vykúpil, teda, aby za nás položil svoj život. Štefan, ktorý uveril v túto lásku ako jeden z prvých, odpovedá obetou svojho života. Podľa mňa je sviatok veľmi dobre umiestnený v tom zmysle, že nás prebúdza zo sentimentu, ktorý vie niekedy byť povrchný a lacný a ukazuje nám skutočnú tvár lásky do krajnosti.
Čo by ste zaželali obyvateľom hornej Nitry k Vianociam?
- V prvom rade pokoj v duši, veď sú to sviatky pokoja. Ale tiež chuť rásť v láske k Bohu a svojim blízkym. K tomu, samozrejme, dobré zdravie a zdravý rozum, aby vedeli poznávať pravé hodnoty.
