PRIEVIDZA. Neodmysliteľnou súčasťou vianočných sviatkov bolo v minulosti koledovanie. Tradíciu malo aj na hornej Nitre.
V súčasnosti pripomínajú koledovanie v našom regióne zväčša len folklórne súbory a tiež deti, ktoré sa zapájajú už dvadsať rokov do celoslovenskej charitatívnej akcie Dobrá novina.
Vinšovali zdravie aj prosperitu
Slovo koleda je odvodené z latinského výrazu calendae, čo znamená prvý deň v mesiaci. S týmto termínom sa v odbornej literatúre stretneme nielen pri vianočnej obchôdzke, ale aj pri riekankách, vinšoch, predvádzaných hrách alebo i daroch, ktoré dávali koledníci domácim.
Koledovaním sa označuje obradná obchôdzka, pri ktorej aktéri pôvodne prednášali vinše v podobe rýmovaných i spievaných textov, vyjadrujúcich prianie zdravia a prosperity. K prednášanej tematike sa pod vplyvom kresťanstva pridalo opisovanie betlehemskej udalosti i klaňanie sa pastierov narodenému Ježiškovi a príchod Troch kráľov.
Koledovanie patrilo v minulosti k životu aj na hornej Nitre. Najmä v čase Vianoc a v období Nového roka prichádzali do domov koledníci. Sprievod mládencov či mladých chlapov, pričom sa verilo v priaznivé pôsobenie ich vlastností a síl, prinášal do rodín zvesti o radostnej udalosti narodenia Ježiška v Betleheme. Zároveň vinšovali budúcu prosperitu rodine i celému gazdovstvu, ale tiež zdravie, šťastie a priazeň.
Chlapci či chlapi niesli so sebou aj betlehem, drevenú maštaľku a v nej postavy znázorňujúce betlehemskú udalosť – dieťa ležiace na slame, Pannu Máriu, svätého Jozefa, zo zvierat vola, osla a často aj postavy pastierov s ovcami a Troch kráľov. Nechýbala ani hviezda a anjelici držiaci nápis Gloria in excelsis Deo, teda Sláva Bohu na výsostiach.
V zbierkach Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi sú aj betlehemy jednoduchej uzavretej konštrukcie v podobe kostolíkov, kde je stvárnenie udalosti narodenia Ježiška zhotovené z kartónu a pridaním horiacej sviečky do vnútra kostolíka je lepšie vidno celý výjav.
Pastieri dostali aj koláč
Za vinšovanie dostávali koledníci odmenu. Často to boli koláče a pálenka a niektorí priamo vo vinšoch zaradili slová o požadovanej výške odmeny v peniazoch.
Okrem mladých mužov prichádzali v čase Vianoc do rodín aj obecní pastieri. Vo Veľkej Lehôtke na svätého Štefana prichádzal s viazanicou prútov pastier. Po vinši šťastlivých sviatkov podal pastier veľký prút gazdovi a ten ho odložil za dvere. Ako odmenu dostával pastier pohostenie i peniaze, teda časť dohodnutej mzdy, a nechýbal ani pastiersky koláč. Okrúhly koláč bol pripravený už na Štedrý večer spolu s ostatnými koláčmi a pastierovi dávali zvyčajne polovicu z neho. Prineseným prútom potom gazda vyháňal dobytok i ovce na prvú pašu.
V Kamenci pod Vtáčnikom chodieval s vinšom kostolník, v Jalovci bačovia a týmto zvyčajne po pohostení vyplácali peňažnú odmenu.
V Čavoji chodili koledovať, alebo tiež polazovať, až od sviatku svätého Štefana, pretože na prvý sviatok vianočný sa nesmelo nikam chodiť. Obchôdzka s koledami trvala až do Troch kráľov. Pamätníci hovoria, že s koledami navštevovali dediny až v pravňanskej oblasti a zvyk sa udržal takmer do polovice dvadsiateho storočia.
Očakávali vždy Rómov
Ku koledníkom v dedinách na hornej Nitre sa pridávali aj skupinky chudobnejších vrstiev obyvateľstva, pre ktoré to bola príležitosť zárobku. S vinšami a piesňami chodili vo vianočnom čase aj rómski obyvatelia, prebývajúci v zimnom období v dedinách na hornom Ponitrí.
Vo Veľkej Lehôtke po štedrovečernej večeri očakávali cigáňa s košíkom na chrbte a ten spieval: „A kireje, kireje, dobre je, narodil sa Ježiš, Ježiš v Betleheme. Poďme ta pastieri, nemeškajme, malého Ježiška privítajme. Nastala tam radosť, veselosť, veliká, kde Ježiško privyká.“
Na záver pridal vinš: „Vinšujem vám šťastlivé a blažené tieto vianočné sviatky. Nech vám dá Pán Boh, zdravia, šťastia a hojného Božského požehnania, a po smrti kráľovstvo nebeské, a dušné spasenia, a vinšujem vám sto husí, sto húseniec, sto kačíc, sto kačeniec, sto sliepok, sto kureniec, sto svíň, sto prasiec, sto kráv, sto telec, mládencom pekné frajerky a dievčencom pekných frajerov.“
Za odmenu dostal do košíka koláče a pálenku, ak nevypil, priliali ju do prineseného krčaha.
Zvyky sa vytrácajú
V súčasnom období sa mnohé z vianočných zvykov vytratili a medzi nimi aj koledovanie. Zotrvalo však vinšovanie v kruhu rodiny, medzi príbuznými, susedmi a známymi.
Koledovanie a vinše majú v repertoári aj viaceré folklórne skupiny hornej Nitry, ktoré ich prezentujú nielen v programoch na slávnostiach, ale v období adventu a Vianoc pripravujú samostatné vystúpenia pre svojich priaznivcov v dedine, kde pôsobia.
Viac ako dve desaťročia bola horná Nitra centrom ekumenického festivalu Dni kolied kresťanov Slovenska, na ktorý prichádzali folkloristi zo všetkých kútov Slovenska. Nepochybne je veľkou zásluhou organizátorov festivalu oživenie tradície spievania vianočných kolied a prednášania vinšov.
Cez kolednícku akciu Dobrá novina deti pomáhajú chudobným vo svete. (zdroj: TASR)Deti koledovaním pomáhajú
Na koledovaní je postavená aj charitatívna akcia Dobrá novina, ktorá sa po prvý raz konala na prelome rokov 1995 a 1996. Organizuje ju Hnutie kresťanských spoločenstiev detí eRko. Od samotného začiatku sa do nej zapájajú aj obce a mestá na hornej Nitre.
Kolednícke skupiny počas vianočných sviatkov prichádzajú do domácností, ktoré ich pozvú. Zvestujú im narodenie Ježiša Krista, ale poukážu aj na chudobu iných. Rodiny podľa uváženia prispejú do zbierky.
Zástupca eRka na hornej Nitre Filip Krajč hovorí, že „samotná zbierka nie je nosným zámerom kampane. Hlavným cieľom je počas najkrajších sviatkov roka, kedy sú rodiny spolu a prežívajú spoločné chvíle pokoja a radosti, poukázať na chudobu iných, ktorí také šťastie nemajú. Práve zbierkou môžeme vyjadriť podporu týmto ľuďom a preukázať solidárnosť voči nim, keď sa v plnosti štedrovečerného stola dokážeme podeliť o časť zo svojho blahobytu pre dobro druhých.“
Dobrá novina podporuje rôzne projekty v Keni, Južnom Sudáne, Etiópii, Rwande či iných krajinách. Pomáha pri budovaní alebo rekonštrukcii nemocníc a škôl, zabezpečuje vzdelávanie pre znevýhodnené deti.
Vinš z Chrenovca-Brusna
Vinšujem vám vianočný sviatok, aby na vašom stole bolo vždy všetkého dostatok, chleba peceň, syra hruda, na poli bohatá úroda, v maštali mocný statok, v sýpke obilia dosti, aby ste žili v šťastí, radosti, veselosti.
Iveta Géczyová. Marián Kucman
