PRIEVIDZA. Pôsobenie štúrovcov v našom regióne odkryla séria tematických podujatí v závere roka venovaných najväčšiemu slovenskému buditeľovi. Pocta Ľudovítovi Štúrovi prilákala do centra Prievidze stovky návštevníkov — zaujala najmä prednáškami.
Burcovali ľud
Pred dvesto rokmi sa narodil človek, ktorý vedel, aké je to byť odmietnutý, no napriek tomu sa nevzdával.
„Pre mnohých Hornonitranov bude zrejme prekvapením, že v povstaleckých rokoch 1848 a 1849 sa Ľudovít Štúr s priveľkým pochopením našich predkov nestretol,“ načrtol známu tému, no z lokálneho pohľadu, Vlastimil Uhlár, riaditeľ Domu Matice slovenskej v Prievidzi.
Nielen o tom bola prednáška regionálneho historika Erika Kližana v prvej časti dvojdňového podujatia Pocta Ľudovítovi Štúrovi v organizátorskej réžii Matice slovenskej.
Podľa zachovaných zdrojov ani severovýchodný kút niekdajšej Nitrianskej stolice nebol v čase obrodenia výnimkou, národne cítiacimi boli skôr kňazi a učitelia.
O jednom takom národovcovi porozprávala už Sylvia Maliariková, riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu pre Región Horná Nitra – Bojnice. Príbeh kňaza a takzvaného divotvorného liečiteľa Fraňa Madvu z Nitrianskeho Rudna bol opäť pre mnohých veľkou neznámou, hoci ho vo svojej dobe vyhľadávali so svojimi chorobami známe osobnosti z celého Uhorska. Pre popularitu a živé kontakty so štúrovcami sa pre režim rýchlo stal nepohodlným, no miestni na jeho ľudomilstvo nezabudli a ešte v roku 1925 mu odhalili pamätnú tabuľu.
Položením vencov k iným pamätným tabuliam sa začala druhá časť podujatia. S Hurbanom a Štúrom je spätá tabuľa na piaristickom kláštore, kde obaja prespali spolu s ďalšími štyristo dobrovoľníkmi.
Druhá na Mestskom dome v Prievidzi pripomína ich príhovor k ľudu počas zimnej výpravy Slovenského povstania v roku 1949.
V ďalšom programe sa šéfredaktor Slovenských národných novín Maroš Smolec vrátil k zakladateľovi týchto novín Ľudovítovi Štúrovi a jeho novinárskym úspechom-neúspechom.
Na jednej strane formou ich spracovania predbehol dobu, no na druhej bojoval so slabým predplatným či kritikou spolupracovníkov. Jeho výkladom sa prelínal zamatový hlas herca a recitátora Jozefa Šimonoviča, ktorého umelecký prednes ilustroval vývojové fázy slovenčiny.
Kniha a známka
Vďaka Štúrovej vytrvalej povahe mohli študenti Gymnázia V. B. Nedožerského predniesť literárno-hudobné pásmo o jeho živote a diele po slovensky.
Vlastimil Uhlár to s úsmevom okomentoval: „Jemu samému by sa určite pozdával svieži a odovzdaný prednes mladých gymnazistov, možno tiež nádejných politikov či profesorov. Kto vie, ako by ale reagoval na pasáže o svojich láskach.“
Že Štúrovo úsilie nebolo márne, dokázalo tento rok aj vydanie nového prekladu veľdiela Slovanstvo a svet budúcnosti, ktoré v Prievidzi predstavilo občianske združenie Slavica z Nitry.
„Brali sme to ako posolstvo, aby sa táto kniha dostala k ľuďom, pretože je v súčasnosti veľmi aktuálna a dnešnému človeku má čo povedať,“ odkázal ľuďom predseda združenia Miloš Zverina.
Pocta Štúrovi prišla aj z iného súdka. Na podujatí sa objavila poštová známka venovaná dvestému výročiu narodenia Ľudovíta Štúra od akademického maliara Rudolfa Cigánika z Handlovej, inak svetovo uznávaného tvorcu poštových známok. Na osvieženie pamäte, v roku 2000 získal spolu s Dušanom Kállayom cenu Najkrajšia známka sveta za portrét panovníčky Márie Terézie.
Život, tvorbu a pôsobenie najväčšieho slovenského obroditeľa zhrnula výstava Míľniky života Ľudovíta Štúra.
„Dvanásť panelov s fotografiami a textami nám zapožičala jeho rodná obec Uhrovec. Som rád, že sa nám podarilo rôznorodo priblížiť túto významnú osobnosť aj Hornonitranom,“ dodal Uhlár.
Sériu podujatí napokon uzavrel Spomienkový večer v Dome kultúry v Kanianke, kde bol štúrovský program doplnený o vystúpenia Chrámového zboru J. Hanku a Folklórneho súboru Košovan.
Veronika Matušková
