PRIEVIDZA. Obdobie pred zimným slnovratom sa v národopisnej literatúre označuje ako stridžie dni, počas ktorých pôsobili negatívne sily. V čase od Kataríny, cez Barboru až po Mikuláša a Luciu sa ľudia báli ubúdajúceho svetla a predlžujúcich sa nocí. Zlo stelesňovali strigy a bosorky. Ján Vingárik, lektor z Hornonitrianskeho múzea informoval, že podujatie Stridžie dni má najmä mladým predstaviť zvyklosti.
„Názov podujatia Stridžie dni sme zvolili aj preto, že znie tajuplne a lákavo. Budeme čarovať. Zlé sily vymetieme vďaka dievčatám prezlečeným za Lucie,“ informoval Vingárik.
Návštevníci akcie budú strigy odháňať aj skorými rannými pastierskymi pochôdzkami a chlapčenskými vinšovačkami. Vydajachtivé dievčatá sa môžu naučiť využívať ľúbostnú mágiu a veštby o vydaji.
„S deťmi si vyskúšame napríklad klopanie na chliev či veštenie pomocou dreva,“ doplnil.
K najdlhšie pretrvávajúcim tradíciám, ktoré mali zastúpenie aj na hornej Nitre, boli podľa lektora múzea pochôdzky dievčat v bielych odevoch, ktoré sa volali Lucky. Husími krídlami vyháňali z príbytkov zlé sily. Dedinčania na Ondreja veštili povolanie ženícha liatím vosku. Dievčatá zase varili halušky s menami chlapcov, ktorí by sa mohli stať ich ženíchmi.
„Na Barboru bolo hlavne v mestskom prostredí, vrátane Prievidze, rozšírené lámanie konárikov z čerešne. Do Štedrého dňa mali rozkvitnúť. Na Mikuláša chlapi nemali chodiť do hory, lebo by ich mohlo stihnúť nešťastie,“ priblížil.
Platili rôzne ďalšie príkazy, zákazy či odporúčania. Niektoré zvyky našich predkov sa dajú pre zábavu preniesť aj do súčasných domácností.
Stridžie dni v Hornonitrianskom múzeu potrvajú do 27. novembra.
