PRIEVIDZA. Do kancelárie na firemnú adresu dostala Jana list s ponukou od Národnej pokladnice na nákup najmenších zlatých mincí sveta. Hoci o tovar neprejavila záujem a na list nereagovala, o pár dní jej prišla z Národnej pokladnice doporučená zásielka s mincami a kuriér žiadal za dobierku zaplatiť. Keďže v kancelárii v tom čase bola iba sekretárka, tovar neprevzala.
„Nevedela som, o akú dobierku išlo a či si kolegyňa niečo objednala, tak som požadovaných viac ako dvadsať eur nezaplatila,“ vysvetlila sekretárka.
Jana zostala rozhorčená, keď zistila, že mince jej spoločnosť poslala aj napriek tomu, že si nič neobjednala.
„Našťastie sekretárka kuriérovi nezaplatila. Neviem, či by sa mi podarilo celkom vysokú sumu získať späť,“ zamyslela sa.
Podobnú skúsenosť ako Jana majú aj ďalší ľudia. Nevyžiadané zásielky mnohí prevezmú a zaplatia. Až po otvorení balíčka zistia, že tovar nechcú a ani si ho neobjednali.
Spotrebiteľ je chránený
Slovenská obchodná inšpekcia sa v praxi stretáva s prípadmi, keď sa ľudia sťažujú na nevyžiadané dobierky. Hovorkyňa Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie Danuša Krkošová vysvetlila, že niektorí spotrebitelia sú dôverčiví, zvedaví a stáva sa, že tovar prevezmú a aj zaň zaplatia.
„Je dôležité uvedomiť si, že ak si človek nič neobjedná, nemá prečo za dodaný tovar na dobierku platiť. V zmysle občianskeho zákonníka, ak dodávateľ poskytne spotrebiteľovi neobjednaný tovar, ten nie je povinný ho vrátiť ani uschovať,“ informovala hovorkyňa.
Ďalej uviedla, že v zákone o ochrane spotrebiteľa sa píše, že predávajúci nesmie žiadať alebo prijať od spotrebiteľa úhradu za dodaný výrobok alebo poskytnutú službu, ktoré si zákazník neobjednal. Nečinnosť spotrebiteľa po prijatí nevyžiadanej dodávky nemá pre neho za následok vznik akýchkoľvek nákladov ani iných povinností. To znamená, že ak človek dostane neobjednanú dobierku, nemusí ju prebrať a zaplatiť za ňu.
Podobný názov
Mnohí si názov spoločnosti, ktorá ponúka ľuďom zlaté mince na dobierku, mýlia so štátnou pokladnicou. Aj na základe mylnej predstavy môžu list a dobierku od kuriéra prevziať.
Podľa obchodného zákonníka obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa a nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi.
Riaditeľ Národnej pokladnice Luboš Krčil informoval, že názov ich spoločnosti je prekladom z iných jazykov v ďalších európskych krajinách, kde skupina vlastniaca spoločnosť pôsobí. Podľa neho je z názvu Národná Pokladnica, spoločnosť s ručením obmedzeným zrejmé, že ide o súkromný subjekt.
„Zákazník má možnosť ponúkaný produkt objednať si či neobjednať. Mince obdrží až na základe predošlej objednávky,“ zdôraznil riaditeľ.
Jana, ktorá na problém upozornila, dostala z Národnej pokladnice ďalšiu ponuku na zlatú slovenskú euromincu aj napriek tomu, že predchádzajúcu dobierku neprevzala a nemá o tovar záujem.
Na otázku, prečo spoločnosť posiela mince ľuďom, aj keď si nič neobjednali, riaditeľ zopakoval, že „Národná pokladnica dodáva produkty výhradne na základe objednávky zákazníka.“ Aj v prípade Jany išlo podľa jeho slov o doručenie tovaru po obdržaní písomnej objednávky na jej meno. Ona to však odmieta, podobnú objednávku nikdy neposlala. Kto a prečo by mince objednával v jej mene, netuší.
Podľa Krčila sa tak spoločnosť stala obeťou podvodu tretej strany.
Podnet na kontrolu
V prípade podozrenia z porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa má poškodený právo podať podnet na Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie.
„Od roku 2011 inšpektorát v Bratislave eviduje na spoločnosť Národná pokladnica jedenásť podnetov, z ktorých bol jeden opodstatnený a spoločnosti bola uložená pokuta päťsto eur,“ povedala hovorkyňa inšpektorátu.
Pri nevyžiadanej pošte je treba upozorniť odosielateľa, aby zásielky už neposielal. Ak sa zásielky predsa opakujú, má adresát možnosť podať podnet na kontrolu na príslušný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie na prešetrenie. Dôležité je doplniť korešpondenciu medzi odosielateľom nevyžiadanej pošty a adresátom.
