PRIEVIDZA. Tanec, spev, hudba a recitovanie, ktorým sa venovala od detstva, nasmerovali jej profesionálny život. Štúdium na konzervatóriu ešte ani neskončila a už účinkuje v známych muzikáloch. Barbora HLINKOVÁ.
Už niekoľko rokov žijete v Bratislave, no na Prievidzu nedáte dopustiť. Prečo?
- Narodila som sa síce v Bojniciach, ale od malička som vyrastala v Prievidzi a s týmto mestom, ktoré považujem za rodné, som veľmi silno spojená. Práve tu som urobila svoje prvé umelecké kroky.
Prejavoval sa už v detstve váš talent pre spev či herectvo?
- Bola som predovšetkým veľmi aktívna, preto ma mama najprv prihlásila na gymnastiku. Keďže pohyb ma veľmi bavil, chodila som aj do detského folklórneho súboru Malý Vtáčnik. V ňom sa veľa tancovalo a spievalo, čo ma veľmi bavilo. Začala som aj spievať ľudové piesne pod vedením pani učiteľky Granecovej v základnej umeleckej škole Ladislava Stančeka, neskôr som pridala aj hru na klavír. Popri tom som cítila, že by som chcela skúsiť aj niečo moderné. Prihlásila som sa do tanečnej skupiny Fantastic Elko. Zanechala vo mne nekonečne veľa skúseností a spomienok, pretože nás viedol vynikajúci Norbert Burkuš. Venovali sme sa disko tancu, chodili na mnoho súťaží.
Napriek tomu, že sa vám disko tanec páčil, chceli ste opäť vyskúšať niečo nové.
- Túžila som po zmene. Dostala som príležitosť účinkovať v súkromnej umeleckej škole Xoana, v ktorej som sa venovala najrôznejším tanečným štýlom. Pôsobila som v nej dva roky a účinkovala na mnohých podujatiach a súťažiach. Keď som bola deviatačka, vyhrali sme titul majsteriek Slovenska s choreografiou, kde som stvárnila jednu z hlavných tanečníčok.
Už v tomto období vás to ťahalo smerom k herectvu?
- Áno. Preto som sa prihlásila na dramatický krúžok. Chodila som recitovať na rôzne súťaže. A tu sa postupne moje pôsobenie v Prievidzi aj končilo. Ako to býva zvykom, príde čas rozhodovania, kam na strednú školu. Keď sa ma to v škole alebo doma opýtali, moja odpoveď bola rázna a na sto percent sebaistá - Štátne konzervatórium v Bratislave. Všetko som si vyhľadala a začala som sa pripravovať na talentové skúšky. Prijali ma na Súkromné cirkevné konzervatórium a zároveň Štátne Konzervatórium v Bratislave.
Čo rozhodlo, že sa ste sa vydali na profesionálnu umeleckú dráhu?
- Sama sa rada bavím a radosť chcem takýmto spôsobom rozdávať aj ľuďom. Mám radosť z tanca, spevu, z divadla. V tejto komerčnej dobe by sme si mali robiť radosť aspoň návštevou divadelných predstavení, kultúrnych podujatí. Sama vidím, ako sa počas nich ľudia vedia nachvíľu potešiť, radovať sa, mať umelecký zážitok a zobrať si tú krásu so sebou.
Prijatie na konzervatórium vás určite potešilo.
- Nemohla som tomu uveriť. Myslím, že ak človek za niečím ide so zanietením, splní sa mu to. Bola som presvedčená, že raz budem stáť na javisku vo veľkom divadle a budem robiť to, čo som vždy chcela. Hneď ako som však nastúpila na školu, mi všetci hovorili, aké to bude ťažké. Ja som si však išla za svojím, a aj v Bratislave som poctivo popri škole trénovala a chodila aj mimo školy na tanečné a spevácke hodiny.
Začali ste účinkovať na divadelných doskách už aj počas štúdia?
- Hneď v prvom ročníku som bola prijatá do muzikálu Hair na Novej scéne. Vtedy divadlo spolupracovalo s našou školou. Pracovala som pod vedením režiséra Štefana Kožku, ktorý mi dal prvú príležitosť. Premiéra tohto muzikálu bola pre mňa obrovskou skúsenosťou a zážitkom. Pracovala som s našimi veľkými hercami a profesionálmi. Neskôr som prešla konkurzom do muzikálu Fame, v ktorom som už stvárnila malú postavu. Zahrala som si tiež v silvestrovskom predstavení Sanitárny deň. Veľký zlom však prišiel, keď som sa po všetkých konkurzoch dostala do muzikálu Na skle maľované, ktorý pod vedením režiséra Jána Ďurovčíka znovu obnovovali po niekoľkých rokoch.
Ako ste prežívali takýto úspech?
- Bolo to pre mňa niečo neuveriteľné a nepredstaviteľné, keďže tento muzikál je ľuďom veľmi dobre známy. Dostala som rolu Aničky. V tomto muzikáli so mnou spolupracujú výborní a skúsení herci ako Janko Slezák, Katarína Hasprová, Ivan Tuli Vojtek, Marta Sládečková, Zuzka Tlučková, Karol Čálik a mnohí ďalší. Som nesmierne vďačná za túto príležitosť. S muzikálom Na Skle maľované sme boli na slovenskom turné. Vypredali sme veľké športové haly a každé predstavenie sa končilo standing ovation. Vždy ma tešilo, keď ma po skončení niektorý zo skúsenejších hercov pochválil. Jednoducho niet nad pocit rozdať divákom radosť z piesní, tanca a celkového umeleckého zážitku, keď si ľudia domov odnesú príjemný pocit.
V novembri s muzikálom Na skle maľované pricestujete aj do Prievidze. Bude to pre vás špecifické?
- Áno, bude to 21. novembra v športovej hale. Keď som sa o tom dozvedela, nesmierne som sa potešila. Na jednej strane preto, lebo mám veľa známych, ktorí nemôžu cestovať do Bratislavy pre prácu a iné povinnosti. A na druhej strane preto, lebo hrať „doma“ pre ľudí, ktorí ma poznajú a podporujú, je skvelé. Dúfam, že nesklamem a ľudia, aj tí, ktorí ma ešte nepoznajú, budú spokojní. Odkazujem divákom, ktorí navštívia muzikál Na skle maľované v novembri v športovej hale, že sa teším na prievidzské vystúpenie o to viac, že aj ja som Prievidžanka.
V muzikáli Na skle maľované hrá Barbora (vľavo) aj s Katarínou Hasprovou. (zdroj: archív BH)
Máte možnosť častejšie cestovať domov, do Prievidze?
- Vraciam sa do Prievidze veľmi rada. Mám tu celú rodinu, ktorá je pre mňa na prvom mieste, ale tiež veľa kamarátov a známych, na ktorých sa vždy teším. Ale, bohužiaľ, už žijem v Bratislave a budujem si tam zázemie a svoj život. Mám školu a prácu, ktorá ma baví a napĺňa.
Milovníci hip-hopu vás možno poznajú z videoklipu, v ktorom spievate s prievidzskou skupinou Základ mesta. Ako vznikla táto spolupráca?
- Prišla mi správa na sociálnu sieť, či by som nechcela spolupracovať so Základom mesta, že by sme nahrali pesničku. S Erikom, ktorý je hlavným lídrom skupiny, sme sa stretli, porozprávali a skúsili sme nahrať song. Erik je veľmi šikovný mladý chalan s veľmi dobrým srdcom, ktorý žije v Dánsku a robí hudbu pre radosť. Bola to skvelá práca. Boli sme uvoľnení, veľa sme sa nasmiali. Pesničku „Pre tento deň“ sme nahrali v štúdiu v Prievidzi. Myslím, že je veľmi pekná, počúvateľná, chytľavá, má svoje čaro a je spievaná s láskou. Klip sme nahrávali v krásnom prostredí v Bojniciach.
Na Slovensku je boom seriálov. Zahrali ste si už v niektorom? A láka vás televízia, seriály, prípadne film?
- Naozaj je u nás boom seriálov, robí sa ich množstvo. Niektoré sú pozerateľné, ale aj také, ktoré rýchlo omrzia. Zahrala som si malé epizódne postavy. Seriál je úplne niečo iné ako divadlo. Jednoducho tam idete na prvú a nakrúca sa. Stále niekoľko obrazov za sebou. Je to skôr o prirodzenosti, úplne niečo iné ako divadlo. Ale nehovorím, že ma to neláka. Určite by som si rada zahrala v celovečernom filme. Oceňujem susedov Čechov, vyrábajú viac filmov. Chcela by som sa prepracovať do Prahy. Ale v tejto chvíli musím ukončiť najskôr školu.
Koľko štúdia máte ešte pred sebou?
- Momentálne som v šiestom ročníku na konzervatóriu, čo je už takzvané pedagogické minimum. Popritom hrám v divadle Tower stage v muzikáloch Na skle maľované a Jesus Christ Superstar, ktorý je momentálne jeden z najúspešnejších muzikálov na Slovensku. V divadle Nová scéna hrám v muzikáli Pokrvní bratia, ktorý mal v septembri tohto roku premiéru. Pripravujem sa na ďalšie konkurzy a projekty, o ktorých však nemôžem nič prezradiť, lebo sama som sama zvedavá, ako dopadnú.
