PRIEVIDZA. Pohreby v prievidzskom regióne majú stále najmä náboženský charakter. Na dedinách cirkevné obrady výrazne prevládajú, v Prievidzi je ročne niekoľko desiatok občianskych rozlúčok.
Ich súčasťou sú čoraz častejšie aj netradičné prvky, napríklad nástenky s fotkami zomrelého rozmiestnené v obradnej sále.
Kombinované rozlúčky
Kým v minulosti sa pohreby v Prievidzi končili v drvivej väčšine uložením telesných pozostatkov do zeme, v súčasnosti je už väčšina zomrelých prevážaných na kremáciu. Vlani to bolo až 213 tiel nebožtíkov, 124 pochovali priamo do hrobu.
Stáva sa, že v prípade kremácie sa na žiadosť rodiny nekoná ani rozlúčka so zosnulým. V minulom roku boli v Prievidzi takéto prípady dva, tento rok už päť.
„V našom meste stále prevládajú kresťanské posledné rozlúčky, občianskych obradov je menej,“ povedala vedúca Strediska pietnych služieb v Prievidzi Helena Dadíková.
Vlani bolo v okresnom meste 210 cirkevných pohrebov a 127 občianskych. V siedmich prípadoch si rodiny želali popri náboženských obradoch aj občiansku rozlúčku. Tento rok bolo cirkevných pohrebov zatiaľ 188, 127 občianskych a až šestnásť kombinovaných.
„V takýchto prípadoch je najskôr občianska rozlúčka, ktorú vykonávajú spravidla poslanci mesta, po nej pokračujú náboženské obrady,“ priblížila Dadíková s tým, že samospráva robí občianske rozlúčky zadarmo.
Predchádza im spravidla osobné stretnutie poslanca s pozostalými. Od nich sa snaží získať informácie o zosnulom, ktoré je vhodné vložiť do príhovoru.
Rodina tiež vypĺňa dotazník o ich blízkom zomrelom. V ňom uvádzajú napríklad, čo vyštudoval, kde pracoval, nechýbajú informácie o partneroch, deťoch a príbuzných, ale tiež charakterové črty. Z týchto údajov vzniká príhovor.
Dadíková zdôrazňuje, že „rodina v konečnom dôsledku rozhoduje o tom, čo odznie o zosnulom na pohrebe.“
Nástenky s fotografiami
Občianske rozlúčky v Prievidzi majú svoje tradičné časti. Strieda sa počas nich umelecké slovo s hudbou, prejavmi rečníka či ďalšími vstupmi, o ktoré môže požiadať napríklad zamestnávateľ.
„Teší nás, že máme na naše obrady pozitívne reakcie. Ľudia oceňujú, že sú organizované dôstojne, veľmi osobne s obsahovo hodnotnými príhovormi,“ spomenula Dadíková.
Priznala, že čoraz častejšie sa stretávajú pri príprave rozlúčok aj s netradičnými požiadavkami pozostalých. Napríklad v obradnej sieni už boli rozvešané nástenky, na ktorých si pozostalí fotkami pripomínali svojho blízkeho zosnulého.
„Často sa stáva, že si rodina želá zahrať aj veselú pieseň, ktorú mal zomrelý rád. Ojedinele sa počas obradu chcú zúčastneným ľuďom prihovoriť členovia smútiacej rodiny,“ podotkla Dadíková.
Za pôsobivé považuje rozlúčky so zomrelými baníkmi, na ktorých sa podieľa banícky spolok alebo Hornonitrianske bane. Vtedy je pri rakve stráž v baníckych uniformách, nechýba banícka vlajka či hymna. S členmi denných centier seniorov sa zas lúčia ich spevácke skupiny.
Klasika, ľudovky aj pop
Neoddeliteľnou súčasťou občianskych obradov je hudba. Pohrebov, na ktorých účinkuje dychová hudba, je v Prievidzi čoraz menej. V obradnej sieni a na cintoríne väčšinou znie reprodukovaná hudba a piesne, ktoré mal zomrelý rád. Na pohreboch teda počuť ľudovky, country, zborovú aj opernú tvorbu.
Súčasťou cirkevných obradov sú väčšinou piesne zo spevníkov a sakrálna hudba Verdiho, Bacha, Gounoda alebo Čajkovského.
Z reproduktorov však znejú aj slovenské skladby z oblasti populárnej hudby. Obľúbená je pieseň Paľa Haberu Boli sme raz milovaní, Voda, čo ma drží nad vodou od Elánu alebo Pokoj v duši Jany Kirschner. Žiadaná je aj pieseň Michala Tučného U nebeských bran.
„Azda najhranejšími skladbami sú Hallelujah od Leonarda Cohena, z klasickej hudby to je Zbor Židov z opery Nabucco od Verdiho či Ave Maria od rôznych skladateľov. Zo slovenskej ľudovej hudby si najčastejšie želajú pozostalí zahrať piesne Zahučali hory a Na Kráľovej holi,“ prezradila Dadíková.
Ak zomrie otec rodiny, znie v obradnej miestnosti často skladba Otec, ty si najlepší, ktorú zložili členovia skupiny Senzus a naspieval ju aj Michal Dočolomanský. S matkami sa pozostalí lúčia aj piesňou z dielne Charlesa Aznavoura La Mamma, ktorú v slovenčine pod názvom Mama naspieval Ivan Krajíček.
Starosta ako hlavný rečník
Kým v okresnom meste je ročne niekoľko desiatok občianskych rozlúčok, v dedinách ich je oveľa menej. V nich dominujú predovšetkým cirkevné.
„Občianske obrady sa konajú u nás zriedkavo. V rokoch 2010 až 2014 boli iba tri,“ povedala Jana Kmeťová z Obecného úradu v Pravenci.
Na občianskych obradoch sa podieľa tunajší Zbor pre občianske záležitosti.
Ten majú zriadený aj v Chrenovci-Brusne, takže v prípade konania občianskych pohrebov ho pripravuje spolu s obcou. Starosta Chrenovca-Brusna Tibor Čičmanec ma na týchto pohreboch hlavný rozlúčkový príhovor.
„Zúčastňujem sa však na všetkých pohreboch v obci, aj na cirkevných. Tých je u nás väčšina,“ dodal starosta.
