NOVÁKY. Útle skromné dievča Lívia Vrecková má vo svojej rodine už od detstva nenahraditeľné miesto. Práve ona sa zaslúžila o to, že stará mama trpiaca ťažkou chorobou, sklerózou multiplex, svoj boj nevzdávala a snažila sa žiť v rámci možností čo najdlhšie.
Obdivuhodná empatia
Lívia už od malička sedávala pri svojej chorej babke, ktorá musela byť pre ťažkú diagnózu pripútaná k posteli. Medzi vnučkou a starou mamou vzniklo silné puto. Mali sa veľmi rady, a tak Lívia s opaterou začala úplne sama od seba.
„Nebolo to nič výnimočné. Dávala som jej cez hadičku jesť, umývala som ju a tiež som pomáhala pri jej polohovaní, aby nemala preležaniny. Veľa sme sa rozprávali,“ zaspomínala Lívia na obľúbenú babku, ktorá vlani umrela.
Skôr, ako dievčina odišla ráno do školy, utekala najprv za babinou. Rozhrnula závesy a usmiala sa na ňu. Babka ju zvykla oslovovať slniečko. Po príchode zo školy jej prvé kroky viedli opäť k posteli chorej. Porozprávala jej zážitky z vyučovania a novinky z tréningov kanoistiky v lodenici.
„Babina mi prezradila aj niečo z maminkinho detstva, keď bývali v Zemianskych Kostoľanoch. Ako ju s bratom neposlúchali. Chodili na pole za domom. Tiež mi rozprávala po rusky. Veľmi sa mi to páčilo,“ povedala s úsmevom.
Zaslúži si obdiv spolužiakov
Učiteľka Darina Bučková, ktorá sa s Líviou stretávala v škole každý deň, sa od jej mamy dozvedela o ťažkom údele rodiny.
„Matka mi naznačila, akú významnú úlohu zastávala Lívia v rodine. Dokázala to, čo je ochotný urobiť len málokto spomedzi dospelých,“ zdôraznila.
Aj na základe rozprávania si uvedomila, prečo bola dievčina často smutná. Plakala za babinou.
Učiteľka sa rozhodla, že obetavosť a láska, s akou sa starala o ťažko chorú babičku, si zaslúžia pozornosť. Napísala preto list do ankety Detský čin roka.
„Potešilo ma, že z tých vyše päťtisíc príbehov vybrali práve Líviin. Teší ma to o to viac, že v súčasnej modernej dobe sú seniori odsúvaní na okraj spoločnosti,“ potešila sa z nominácie autorka listu.
Priznala, že skutky, ktoré sa odohrávali za múrmi bytu Líviinej rodiny, prekvapili aj ju a stali sa pre ňu inšpiráciou do ďalšej práce s deťmi.
