PRIEVIDZA. Prvoradý je záujem dieťaťa. Touto vetou sa už dvadsaťštyri rokov riadi Eva Zedeková, ktorá pracuje na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na prievidzskom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Jej snahu pomáhať rodinám a riešiť ich problémy ocenil nedávno aj minister práce Ján Richter.
Odchod bez plaču
Na prievidzskom úrade začínala Eva Zedeková na oddelení pomoci v hmotnej núdzi. Našla sa však až v práci na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorá ju dodnes napĺňa.
„Riešim rodiny, kde je nedostatočná alebo úplne žiadna starostlivosť o deti. Snažím sa nájsť východiská zo vzniknutých problematických situácií, nariaďujem výchovné opatrenia. Pokiaľ nie je v rodine nikto, kto by sa o deti zodpovedne postaral, prichádza aj krajné riešenie, teda umiestnenie detí do domova,“ priblížila svoju prácu Zedeková.
Práve takéto prípady sú pre ňu najťažšie, uvedomuje si, že deťom sa úplne mení život. V živej pamäti má príbeh troch súrodencov, ktorých museli umiestniť do detského domova. Bolo pre ňu náročné pripraviť ich na vyňatie z rodinného prostredia.
„Trpezlivo som im vysvetľovala situáciu, dokonca som si na internete našla aj detský domov, do ktorého išli. Ukázala som im, aké prostredie ich tam čaká. Odchod aj cesta do domova boli pokojné a bez plaču,“ zaspomínala si Zedeková.
Zdôrazňuje, že jej hlavným zámerom pri riešení problémov v rodinách je, aby v nej dieťa zostalo.
„Najsmutnejšie je, ak sa samotné dieťa dožaduje odchodu z rodiny,“ povzdychla si.
Problémy s prváčkou
V posledných rokoch podľa Zedekovej na rodiny vplýva zlá ekonomická situácia, nedostatok peňazí či strata bývania. Ocenená pracovníčka úradu práce však upozorňuje, že rieši výchovné problémy aj v rodinách, ktorým peniaze nechýbajú. Rodičia však nemajú čas venovať sa svojim deťom, a tak vznikajú problémy.
Zedeková navštevuje problematické rodiny, snaží sa priamo na mieste riešiť vzniknuté situácie.
„Keď vidím nedostatočnú starostlivosť, či dokonca týranie detí, nedokážem to pustiť z hlavy ani doma. Rozmýšľam, čo s tým robiť. Pri závažnom probléme dokonca vytvárame tím ľudí, aby sme našli najvhodnejšie riešenie,“ zdôraznila Zedeková.
Práca v teréne nie je pre ňu jednoduchá. Na vlastnej koži zažila verbálne, ale aj fyzické, agresívne útoky nezodpovedných rodičov. Na tieto okamihy sa však snaží čo najskôr zabudnúť.
Pomáhala dokonca už aj tak, že prváčku, ktorá chodila poza školu, vodila každé ráno na vyučovanie. Neskôr ju vystriedala učiteľka. Za problémom dievčatka bola jeho matka. Prváčku preto na istý čas umiestnili do detského domova. Naučila sa tam dennému režimu aj chodiť do školy. Neskôr sa vrátila do rodiny.

Ministerské ocenenie
Zmysel pre zodpovednosť, ochotu pomáhať, dobrosrdečnosť, pozitívny vzťah k ľuďom a množstvo vyriešených prípadov si u Zedekovej všimli aj na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Spolu s ďalšími šiestimi pracovníčkami z oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately z iných regiónov Slovenka ju na slávnosti v Bratislave osobne ocenil minister Ján Richter.
„Samozrejme, mám z ceny veľkú radosť a vážim si ju. Nie je však čas, aby som sa z nej tešila, pretože mám množstvo prípadov, ktorým sa musím venovať,“ dodala s úsmevom Zedeková.