PRIEVIDZA. Podložie svahov v prímestských častiach Prievidze Hradec a Veľká Lehôtka, na ktorých vlani vykonali odborníci sanáciu, naďalej pracuje.
Podľa vyjadrení obyvateľov sa to prejavuje aj malým praskaním stien na ich domoch. To, či boli opatrenia účinné, bude známe až po ukončení monitorovania geológov.
Objavili sa praskliny
„Myslím si, že podľa vykonaných sanačných prác sa terén odvodňuje. Pretože celé leto, aj keď bolo extrémne suché, voda vytekala z horizontálnych vrtov. Drenáž teda bude účinná, terén sa stabilizuje, i keď sa objavujú nejaké prasklinky. Môže to byť ale aj dôsledok toho, že sa podložie odvodňuje a vysychá," povedal Igor Čičmanec z Hradca.
Praskliny sa mali objaviť aj na domoch, kde pred sanáciou neboli. „Sú obyvatelia, ktorí sa začali sťažovať, že im praskajú domy. Majú praskliny, ktoré sú už viditeľné. Ale môže to byť tým, že podložie vysychá alebo namoká. Je jednoznačná, že celé pohorie Vtáčnik sa hýbe," poznamenal Čičmanec.
Podľa jeho slov je predčasné robiť uzávery, či boli opatrenia účinné, keďže sa sanácia prejaví až po nejakom časovom horizonte, po roku, dvoch či troch.
Zvažujú stavebnú uzáveru
V prievidzských prímestských častiach prebieha aj nová individuálna výstavba, pričom stavebný úrad aktuálne vyžaduje aj doloženie stanovísk autorizovaných osôb ku geologickému podložiu stavby a riešeniam, či stavby budú postavené tak, aby na nich v budúcnosti nedochádzalo k problémom.
Samospráva Prievidze sa však zaoberá aj otázkou možnej stavebnej uzávery v postihnutých lokalitách.
„Pripravujeme zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie. Jedným z podkladov bude aj záverečná správa o sanácii, ktorá bola urobená v zosuvných územiach. Na základe informácií vyhodnotíme, či by sme pristúpili k návrhu takéhoto opatrenia pre poslancov. Je to jedna z alternatív, že by v týchto lokalitách bolo územným plánom zakázané ďalej budovať," povedal Alojz Vlčko z Mestského úradu v Prievidzi.
Mesto podľa jeho ďalších slov s obyvateľmi v zosuvných pásmach naďalej komunikuje a aj po sanácii sa na samosprávu ľudia obrátili s lokálnymi problémami. Ako však potvrdil, výsledky sanačných opatrení budú známe až po nejakom období.
„Vyhodnocujeme, či je ohrozený život a zdravie obyvateľov a či je to niečo nové, o čom by sme mali geologický ústav informovať," poznamenal.
Svahy ďalej sledujú
„Práce na sanácii boli ukončené, zabezpečili, aby sa územie ďalej nezosúvalo. To však neznamená, že je v tejto rizikovej lokalite vylúčený na sto percent akýkoľvek pohyb terénu na všetkých miestach," povedal hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano.
Doplnil, že ministerstvo o komplikáciách v lokalite informácie nemá a spojitosť s existujúcimi zosuvmi sa zatiaľ nepotvrdila. Minulý týždeň však vykonávali geológovia zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra obhliadku na sanovaných lokalitách a preverili situáciu.
„Pripomíname, že po skončení sanačných opatrení sa vykonáva monitorovanie účinnosti. Geológovia sledujú prostredníctvom vrtov prípadný pohyb svahu a množstvo vody. Až na základe monitoringu bude možné reálne skonštatovať, aký je aktuálny stav," ozrejmil.
Ten by mal podľa vlaňajších vyjadrení geológov trvať minimálne tri roky.
So sanačnými prácami začal zhotoviteľ v auguste 2014 a dokončil ich v polovici decembra. Vyčíslené boli na takmer 800-tisíc eur, ich financovanie zabezpečil minister životného prostredia Peter Žiga.
