PRIEVIDZA. Tento rok si celé Slovensko pripomína dvojsté výročie narodenia Ľudovíta Štúra, osobnosti, ktorá sa asi najviac zo všetkých zaslúžila o existenciu slovenského národa, o zabránenie jeho zániku v dobe maďarizácie. Okrúhle výročie narodenia slovenského velikána podnecuje aktivity spomienkového charakteru, približujúce jeho činy a dielo.
Peripetie so slovenčinou
Hornonitrianske múzeum v Prievidzi pri tejto príležitosti pripravilo výstavu Ľudovít Štúr a jeho doba, orientovanú na ilustrovanie života, myšlienok a diela národného buditeľa a jeho prívržencov v kontexte doby ich pôsobenia. Obsažné písomné informácie, dotvorené obrazovými dokumentmi, zoznámia návštevníkov so Štúrovým osudom, ktorý si sám určoval svojimi aktivitami.
Úvodné panely, charakterizujúce rodiacu sa autoritu, rozprávajú o Štúrovom detstve, štúdiách, prvej spolkovej činnosti, jeho pedagogickom pôsobení i začiatkoch literárnej tvorby.
Samostatná časť je venovaná kodifikácii, čiže uzákoneniu a stanoveniu noriem spisovnej slovenčiny Štúrom a jeho spolupracovníkmi v roku 1843, jej porovnaniu s bernolákovčinou i peripetiám, ktoré legalizovanie nášho jazyka sprevádzali.
Nasleduje využívanie slovenčiny v praxi, k čomu Štúr v roku 1845 založil a redigoval Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol tatránski, ktoré mali za cieľ, rovnako ako novozriadený spolok Tatrín, šíriť osvetu a pomôcť pri rozvíjaní vzdelanosti Slovákov.
S cieľom ešte výraznejšie pomáhať svojmu národu vstúpil Štúr aj do vysokej politiky v roku 1847 ako poslanec Uhorského snemu za Zvolen. Keď jeho politické aktivity prerušili udalosti meruôsmeho roku, snažil sa ich využiť v prospech Slovákov. Spolu s Hurbanom a Hodžom 15. a 16. septembra 1848 založili Slovenskú národnú radu a dobrovoľnícke zbory, bojujúce proti Maďarom.
Záver výstavy je venovaný posledným rokom Štúrovho života, ktoré napriek nútenému ústraniu a životným tragédiám využil plodne v literárnej činnosti.
Konečné časti prezentácie sú zamerané na odraz revolučných rokov 1848 - 49 a národného obrodenia v regióne hornej Nitry.
Autentické muzeálne doklady
Zostavenie písomno-obrazovej zložky výstavy počíta s jej presunom do škôl podľa ich záujmu. Žiaci si budú môcť na vlastnej pôde s väčšou časovou voľnosťou rozšíriť bežné znalosti o tejto veľkej autorite svojej doby.
Prezentáciu v priestoroch múzea dokreslia autentické muzeálne a archívne doklady, približujúce dobu Štúrovho pôsobenia. Prostredníctvom muzeálnych zbierok a archívnych dokumentov sú demonštrované spoločenské zmeny, ktoré od konca 18. storočia sprevádzali hlavne život meštianstva a inteligencie, zamerané na Štúrov rodný Uhrovec, no najmä na Prievidzu, v tom čase remeselné mestečko pod silným vplyvom cirkvi.
Expozícia predstavuje aj Štúrove záujmy a priority, vychádzajúce hlavne z kladenia dôrazu na vzdelanosť a službu národu, čomu sám prispôsobil životný štýl. Pre boj za národné práva a záujmy, za zlepšenie sociálneho postavenia a zrušenie poddanstva vstúpil nielen do politiky, ale neskôr i do vojny.
Celou tvorbou Štúra, ktorú predstavujú publikácie vydané v dvadsiatom storočí, sa tiahne idea slávnej minulosti Slovanov a návraty k spoločným slovanským koreňom. Doplnené sú archeologickým materiálom i súvekými predmetmi slovanských proveniencií.
Samostatnou kapitolou na výstave je predmetmi dokumentovaný príbeh o poľovačke a nedostatočnej úrovni zdravotníctva, ktoré zapríčinili ukončenie života najvýznamnejšieho fenoména v dejinách slovenského národa, Ľudovíta Štúra.
Ojedinelý zjav dejín
Prievidzskí múzejníci výstavou skladajú zaslúžený hold najvýznamnejšiemu slovenskému národnému dejateľovi. Do 16. októbra v priestoroch Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi privítajú záujemcov o oboznámenie sa či o oživenie znalostí o ojedinelom zjave našich dejín, o Ľudovítovi Štúrovi z Uhrovca.
Jaroslava Kupčoková
