PRIEVIDZA. So spevom začínala Ivana ešte na základnej škole. Spievala v obľúbenom speváckom zbore Úsmev, neskôr vystriedala niekoľko oblastných skupín. Dnes je členkou tria Forever music Band z Prievidze.
Na zaoceánsku loď sa dostala ešte v roku 2013 vďaka ponuke kolegu bubeníka Jozefa Bartolena zo skupiny Butterfly band, v ktorej hrajú hudobníci takmer z celého Slovenska. Na skúšky do Prievidze dochádzali z Galanty, Prešova a Trenčína. Po zohraní sa s kapelou, niekoľkých skúškach a po úspešných prehrávkach v Bratislave dostali prvé angažmán.
Život na lodi
Na prvej zaoceánskej lodi taliansko-nemeckej spoločnosti sa Ivana plavila tri mesiace po severnej Európe. Spolu s členmi skupiny Butterfly band leteli z Viedenského letiska do prístavu Hamburg, kde sa nalodili.
„Pre mňa bola prvá cesta náročná najmä pre dlhé odlúčenie od domova. Nevedela som, do čoho idem. Prežívala som obrovský stres. Dôležité bolo, že som mala dobrých kolegov, ktorí ma podržali. Na lodi, ďaleko od pevniny, to nadobúda väčší význam,“ zamýšľa sa Ivana.
Po príchode na palubu dostala vlastnú kajutu. O hudobníkov sa na lodi dobre starali. Zabezpečenú mali stravu, lekársku starostlivosť a vytvorené vhodné podmienky, aby sa cítili dobre a mohli večer zabávať dobrou muzikou a spevom hostí.
Prevažnú časť pasažierov tvorili staršie nemecké páry a skupiny seniorov, ktorí majú podľa jej slov odlišnú mentalitu ako slovenskí dôchodcovia. Užívajú si život naplno. Bavia sa, tancujú, učia sa nové veci a spoznávajú vzdialené krajiny.
Na lodi sa o stovky pasažierov staralo sedemsto zamestnancov. Dvojtýždňové turnusy hostí sa v domovských prístavoch striedali a tešili sa z luxusu. Jedlo, ubytovanie, plavba, 4D kino, divadlo s každovečerným tanečným, baletným a speváckym predstavením, tanečné a džezové skupiny a k tomu dvaja dídžeji. V prístavoch počas dňa vyrážali na plánované výlety do zaujímavých oblastí.
Ivana so skupinou Butterfly band spievala prevažne nemecké tanečné šlágre a svetovú hudbu
„Z môjho pohľadu zamestnanca bolo stále čo robiť, počas dňa sme nacvičovali na večerné vystúpenie, učili sa nové skladby. Raz sme v bare ponúkli country zábavu, inokedy rock´n roll oldies party,“ opisuje a spomína na nacvičovanie karaoke so zamestnancami lode. Veľkým lákadlom pre divákov bol populárny „The Voice of the Ocean“, kde s kapelou spievali hostia.
Na tejto zaoceánskej lodi Ivana niekoľko mesiacov spievala. (zdroj: archív ID)Zážitky z prístavov
Za dva roky si vyskúšala päť zaoceánskych plavidiel od menších až po obrovské jedenásť poschodové. Poslednou, na ktorej spievala počas uplynulej jari, a aj najluxusnejšou, bola loď Aidasol. Plavili sa po Ázii. Hlboký dojem na Ivane zanechal Singapur. Podľa jej slov cítiť v ňom systematickosť Ázijčanov. Obdivovala mrakodrapy.
„Navštívila som luxusný hotel Marina Bey, ktorý stojí na troch mrakodrapoch. Na ich vrchu je upevnená obrovská loď. Je odtiaľ nádherná vyhliadka na celý Singapur,“ spomína speváčka.
Z Ázie mala veľkú obavu, priatelia a známi ju odhovárali a strašili, že pre Európana je tento kút sveta nebezpečný.
„Nemyslím si, že je to pravda. Práve naopak. Singapur je voňavé a čisté mesto. Stačí zahodiť na zem žuvačku a dostanete pokutu. Singapur je jednoznačne najčistejšie veľkomesto, aké som kedy videla,“ opisuje.
Zaujal ju aj pokoj v Indii, ľudia s večným úsmevom na tvári pôsobili dojmom, že nemajú žiadne starosti.
V exotických krajinách vyskúšala aj netradičné chute a vône. Najmä ovocie chutilo lepšie a sladšie ako dovezené na Slovensko. K špecialitám národných kuchýň hlavne v oblastiach so zvýšeným rizikom nákazy bola zdržanlivá. Radšej neskúšala nič neznáme.
Lodný šéfkuchár pripravoval stravu podľa toho, kadiaľ sa práve plavili. Napríklad v prístave Hamburg nalodili známe európske potraviny, na východe to boli exotické jedlá.
Morská choroba
Život na lodi je určite zaujímavý. Najmä vyrovnať sa s pohybmi lode a prípadnou morskou chorobou. Pre tieto prípady boli na lodi dvaja lekári. Ivane sa našťastie tieto problémy vyhli a nezažila ani poriadnu búrku s vysokými vlnami.
„Keď bola nejaká väčšia vlnka, tak sme to cítili veľmi jemne. Pri veľkosti lodi boli nebadateľné. Najhoršie to bolo na prvej plavbe, kde je Severné more búrlivejšie,“ s úsmevom vysvetľuje. Zamestnanecké kajuty mali umiestnené na druhom a treťom poschodí, kde počuli aj vlnobitie. Podľa Ivany sa dá zvyknúť na všetko.
Najradšej spomína na plavbu okolo Južnej Ameriky a návštevu sochy Ježiša v Riu de Janeiro.
„Je to obrovské mesto, išli sme skoro hodinu metrom, kým sme sa dostali na dané miesto, ale pri pohľade na monumentálnu sochu mi všetky problémy vyfučali z hlavy, bolo to úžasné a mystické, mala som zimomriavky“ spomína a dodáva, že je tu veľký kontrast medzi chudobnými štvrťami a krásou centra Ria.
Po dvoch rokoch na mori sa Ivana rozhodla zostať nejaký čas doma v Prievidzi a venovať sa ďalej spevu so svojou skupinou Forever band. Výletné lode boli pre ňu veľkým zážitkom a každému, kto by chcel vyskúšať aj takúto netradičnú prácu, nadobudnúť nové skúsenosti, spoznávať krajiny a získať nových priateľov ich odporúča.
