PODHRADIE. Hrad Sivý Kameň, ktorý sa týči nad dedinou, bol zničený tureckými vojskami a požiarom pred viac ako tristo rokmi. Aj napriek tomu, že odvtedy pustol, stal sa vyhľadávaným turistickým miestom. Samospráva sa aj na základe otázok návštevníkov rozhodla hrad zachovať aj pre ďalšie generácie a zrekonštruovať ho.
Obnovu podporil štát
Starosta Ľudovít Michalovič prezradil, že Podhradie prvýkrát požiadalo o grant na obnovu hradu z Ministerstva kultúry SR ešte v roku 2004. Vďaka získaným peniazom obnovili chodník na hrad.
V roku 2013 obec spracovala projekt v spolupráci s Jozefom Lenhartom. Vďaka nemu získali dotáciu na archeologické práce a v ďalšom roku na zastabilizovanie zostávajúcich hradných pilierov a odstránenie náletových drevín. O hrad sa začali zaujímať odborníci z Katedry archeológie a Hornonitrianskeho múzea z oblasti histórie, archeológie, pamiatkového úradu a životného prostredia.
„Keďže si projekt vyžadoval veľkú angažovanosť, bol som rád, že občianske združenie prejavilo záujem spracovať projektový zámer a v činnosti bude pokračovať,“ vysvetlil starosta Podhradia.
S dobrovoľníkmi obec úzko spolupracuje. Archeologička Dominika Andreánska z občianskeho združenia Úhoľ, ktorá je zároveň pracovníčkou Hornonitrianskeho múzea povedala, že tento rok pokračovali pracovníci s prácami v teréne. Pozornosť venovali menšiemu torzu obrannej veže na skalnom bloku.

„Domurovali sme východnú stenu a začali sme znovu opravovať hradbový múr v jej blízkosti. Donedávna tu stál oblúk brány, ktorý si mnohí ešte pamätajú. Práve v týchto miestach chceme vytvoriť malú vyhliadku, ktorá by ako zaujímavý prvok mohla hradné ruiny zatraktívniť,“ vysvetľuje archeologička.
Práce schvaľujú odborníci
K obnove sa občianske združenie snaží pristupovať citlivo. Práce vždy opierajú o nálezy či dobové vyobrazenia hradných ruín. Dlhodobým cieľom je odkrytie a následná konzervácia či náznakové domurovanie pôvodného pôdorysu hradu. Mieru domurovania navrhuje metodik pamiatkovej obnovy, architekt Martin Bóna a schvaľuje odborno-metodická komisia Pamiatkového úradu SR.
Doteraz na rekonštrukciu hradieb získala obec a neskôr dobrovoľníci postupne v roku 2013 dvetisíc, minulý rok sedemtisíc a tento rok šesťtisíc eur.
V minulých rokoch sa do projektu zapojili šiesti nezamestnaní obyvatelia z okolia, na ktorých dozerala koordinátorka. Ako povedala Dominika Andreánska, triedili materiál, miešali maltu a starali sa aj o údržbu areálu, kosili a odstraňovali dreviny. Obrannú vežu toto leto murovali dvaja profesionálni murári s dlhoročnými skúsenosťami pri obnove hradných architektúr. Ruiny hranolovej veže opravovali nezamestnaní v kvalite odpovedajúcej historickému originálu.
Historické nálezy
Výskumom sa potvrdilo, že hranolová veža, ale i hospodársky objekt, sú z obdobia gotiky a renesancie. Archeologička prezradila, že sa tu našli črepy z kachľových pecí, železná ostroha s kolieskom, množstvo klincov zo šindľových striech, črepy gotických, takzvaných bratislavských pohárov a pôvodná hlinená omietka v zaklenutom hospodárskom objekte.
„Raritou je črep púchovskej kultúry z obdobia okolo prelomu letopočtov, ktorý dokladá prítomnosť keltsko-dáckeho obyvateľstva na andezitovej homoli v Podhradí,“ vysvetlila Andreánska.
„V prácach už na jeseň pokračovať nebudeme, pretože malta by pred zimou nestihla vyzrieť. Postaráme sa zatiaľ o údržbu areálu,“ spresnila a dodala, že viaceré práce dobrovoľníci dokážu urobiť aj z pohodlia domova.
Obec má so združením uzavretú nájomnú zmluvu na päť rokov na parcely, na ktorých hrad stojí. V tomto období chcú členovia združenia zabezpečiť dodnes stojace torzá, archeologicky doskúmať a obnoviť pivnicu, domurovať zvyšok obrannej veže pre potreby realizácie malej vyhliadky a upraviť vstupný areál hradu pre potreby a pohodlie návštevníkov.
„Nemáme žiadne prehnané očakávania, určite chceme prispieť k zachovaniu a obnoveniu zvyškov stavby a zachovať samotnú podstatu, prečo sa naša obec volá Podhradie,“ skonštatoval starosta.