POLUVSIE. Poľské mesto Zakopané žilo nedávno 47. ročníkom medzinárodného festivalu folklóru horských krajín. Popri ľudových tradíciách štátov ako sú Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Grécko, Maďarsko, Rumunsko, Ukrajina či dokonca Mexiko žala úspech aj folklórna skupina z Poluvsia. S takmer polhodinovým pásmom svadby získala Lubená v kategórii tradičného folklóru striebornú „ciupagu“ (valašku). Zlatú si odnieslo domáce Poľsko a bronzová putovala do Portugalska.
Jedno striebro nestačí
Folklórna skupina Lubená zbierala ocenenia, kde sa dalo. V medzinárodnej súťaži ľudových inštrumentálnych muzík prevzala ľudová hudba z Poluvsia bronzovú medailu.
Odbornú porotu očarila spomedzi dvadsiatich dvoch speváckych skupín sveta aj mužská zložka Lubenej. Z tejto súťaže si odniesla zvláštnu cenu – národné vyznamenanie za spev.
Na sklonku festivalového týždňa pribudla do zbierky ešte jedna strieborná medaila. Za spevácky výkon poľskej ľudovej piesne „Górale, górale“ porota udelila Lubenej plný počet bodov. Väčšia podobnosť slovenského jazyka s poľským jej však neumožnila siahnuť na zlato. S rovnakým počtom bodov si ho odnieslo Bulharsko.

Náročný festivalový týždeň
Podujatie sa nenieslo len v súťažnom duchu. Počas prvého festivalového víkendu sa mestom Zakopané niesli nôty všetkých účinkujúcich skupín. Vo veľkolepom sprievode prezentovalo šestnásť skupín z trinástich krajín sveta svoje kroje, hudbu, tanec a piesne.
Oficiálny začiatok festivalu však pripadol na nedeľné skoré ráno. Prvé vystúpenia jednotlivých skupín sa odohrali takmer pri východe slnka na nádhernom mieste – vrchole Kasprowho štítu.
Nádych slávnosti nechýbal ani nedeľnej svätej omši. Krojované páry z rôznych krajín sveta mali možnosť priniesť pred oltár obetu. Dvojica z Poluvsia odovzdala kňazovi kyticu kvetov.
Ďalšie dni neboli menej náročné. Súťažné i nesúťažné vystúpenia muzík, sólistov spevákov, inštrumentalistov a skupín dopĺňala súťaž o najkrajšiu „Góralku“. Prvenstvo si nakoniec vybojovala Srbka.
Keď radosť z folklóru víťazí
Týždeň plný vystúpení, sprievodov, súťaží a iných reprezentačných povinností umocnil ďalší zážitok. Lubenári získali špeciálnu národnú cenu „za zábavu a neustávajúcu radosť“. K zisku tohto neočakávaného ocenenia určite prispela tanečná škola a zábava na slovenskú ľudovú nôtu vo festivalovom klube. Lubenári svojím nadšením strhli počas podujatia aj svojho tlmočníka Jožka. Aj keď je Poliak, vyskúšal si poluvský kroj a do jedného z vystúpení ho nevyzliekol. Na javisku medzi účinkujúcich dokonalo zapadol. Aj to je dôkaz, že slovenský folklór prirastie k srdcu asi každému.
Ivana Palovčíková