NEDOŽERY-BREZANY. Hráč na marimbe a rudimentálne perkusie, študent banskobystrického konzervatória, dvadsaťjedenročný Samuel Kmotorka z Nedožier-Brezian má za sebou neuveriteľné dobrodružstvo. Ako jediný Slovák sa dostal do slávneho amerického stopäťdesiatčlenného orchestra Madison Scouts a počas dvojmesačného turné precestoval osemtisíc míľ naprieč Amerikou. Plný dojmov a nových skúseností sa z inšpiratívneho výletu vrátil nedávno domov.
Pomohol mu talent
Orchester Madison Scouts je v Amerike veľmi populárny. Tvorí ho sedemdesiatšesť hráčov na plechové dychové nástroje, tridsaťšesť bubeníkov, tridsaťpäť tanečníkov a traja dirigenti. Počas predstavenia hrajú, pochodujú aj tancujú.
O existencii takéhoto veľkého hudobného telesa sa Kmotorka dozvedel z internetu.
Pátral po technike hry na bubon, ktorú sa učili na škole. Už v prvom ročníku na konzervatóriu ho zaujali rudimentálne techniky hry na bubny. Ako vysvetlil, rudimenty sú pre bubeníka niečo ako stupnica pre klaviristu. Na internete našiel prihlášku do Madison Scouts. Rozhodol sa, že to vyskúša.
„Najprv som chcel ísť na malý bubon, lenže som nesplnil podmienky. Záujemcovia museli ovládať špeciálne kroky a predpísanú choreografiu. Nemal som sa ich odkiaľ naučiť, preto ma nevybrali,“ posťažoval sa Samo.
Dostal ale druhú šancu, vďaka jeho talentu ho vybrali do zoskupenia hráčov na marimbe, kde nemusel pochodovať. Poslal niekoľko videí s nacvičenými skladbami a vedúceho skupiny zaujal.
Jediný problém boli peniaze. Kmotorku sa rozhodol podporiť Daniel Ray, Američan žijúci v Litve, ktorý objavil jeho videá na internete. Časť výdavkov mu zaplatil. Daniel Ray vyhľadáva a podporuje talentovaných muzikantov a snaží sa o rozvoj podobných skupín bubeníkov aj v Európe.
Na cestu do Ameriky sa Samovi poskladala celá rodina. Mama Soňa Kmotorková sledovala celú jeho púť. Prostredníctvom sociálnych sietí komunikovala s ďalšími mamami a takmer denne dostávala správy aj od neho.

Jediný zo Slovenska
Členom zoskupenia Madison Scouts sa môžu stať len hudobníci mladší ako dvadsaťjeden rokov. Samuel mal poslednú šancu prežiť s nimi letnú školu v Amerike. Prerušil štúdium na konzervatóriu a vydal sa splniť si svoj sen. V orchestri bol jediným Slovákom spolu s Kanaďanmi, Japoncami a Američanmi.
„Prvý mesiac sme boli na jednom mieste. Denne sme nacvičovali skladby takmer dvanásť hodín. Bolo to náročné. V júni sme konečne vyrazili na turné,“ spomína.
Precestovali osemtisíc míľ cez devätnásť štátov.
„Na poslednom predstavení zaplnilo hľadisko až dvadsaťdvatisíc divákov. Celkovo sme odohrali tridsať koncertov,“ vyratúva.
Samuel chce tradičné pochodové bubny z Ameriky priniesť aj na Slovensko. Mieni tu založiť podobný orchester. Rozhodol sa študovať v Litve, kde od septembra otvárajú prvú vysokú školu zameranú na hru na pochodové bubny.
Marimba
Hudobný nástroj s názvom marimba verejnosť veľmi nepozná. Patrí k bicím nástrojom. Vyvinuli ju v Mexiku z miestnej diatonickej marimby, na ktorej predchodcovi hrali africkí otroci. Skladá sa zo súboru drevených tyčí, ktoré sú usporiadané ako u klavíra. Tónu dávajú jeho špecifickú farbu a hĺbku. Marimba máva päť až šesť oktáv a klaviatúru. Hráč na ňu udiera hracími paličkami. Unikátny zvuk marimby v posledných rokoch stále viac používajú súčasní skladatelia. Marimba znie v orchestroch ale aj ako sólový nástroj.
