PRIEVIDZA. Všetky tri oltáre v kostole na Mariánskom vŕšku v Prievidzi sú zreštaurované a po obnove aj požehnané.
Zaujímavosťou je, že hlavný oltár čakal po obnove na žehnanie dlhých dvadsaťpäť rokov.
Požehnanie nie je povinné
Reštaurovanie hlavného oltára v kostole na prievidzskom cintoríne sa začalo ešte v období socializmu. Kompletne obnovený bol až po novembri 1989.
Reštaurátori hotové dielo odovzdali, no vtedajší prievidzský farár ho nepožehnal.
„Pravdepodobne to nepovažoval za potrebné,“ povedal súčasný prievidzský dekan Vladimír Slovák.
Pripomenul, že oltár teraz neslúži na liturgické účely, preto po obnove nie je nutné je svätenie alebo žehnanie.
Oltár je podľa dekana definovaný ako „stôl, na ktorom sa slávi eucharistická obeta, teda svätá omša.“ Od šesťdesiatych rokov minulého storočia je oltár v kostoloch umiestňovaný tak, aby kňaz slúžiaci omšu stál tvárou k ľuďom.
Oltáre stavané v stredoveku a novoveku sa v súčasnosti stali už len ozdobou kostolov, pretože sa na nich omše neslávia.
„Vďaka ich kráse a umeleckej hodnote sú súčasťou kultúrneho dedičstva našich chrámov, preto ich obnovujeme,“ zdôraznil Slovák.
Keďže tieto oltáre boli vždy najposvätnejšími časťami kostolov, podľa dekana je vhodné ich po rekonštrukcii požehnať.
„Vyjadrujeme tým aj úctu k histórii, ale aj k ľuďom, ktorí sa o obnovu zaslúžili,“ spresnil dekan.
Pomohla staršia fotografia
V kostole na Mariánskom vŕšku, sú okrem hlavného aj dva bočné oltáre. Svätej Márii Magdaléne je zasvätený ten, ktorý je pri vchode do chráme na ľavej strane. Pred pár rokmi ho už zreštaurovali a aj posvätili.
Len vlani však dokončili obnovu druhého bočného oltára, ktorý je venovaný Nanebovzatiu Panny Márie. Reštaurovanie prebiehalo etapovito už od roku 2005 na Katedre reštaurovania Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave v rámci zadaní študentských prác.
„Oltár nebol odborne obnovovaný od svojho vzniku. Jeho nedávne reštaurovanie bolo nevyhnutné z dôvodu dezolátneho stavu najmä drevených polychrómových častí,“ povedala Barbora Matáková z prievidzského pracoviska Krajského pamiatkového úradu Trenčín.
Podľa nej boli reštauračné práce náročné, predovšetkým na sochách sv. Jozefa a sv. Jána Krstiteľa s narušenou statikou spôsobenou červotočom, a preto museli byť sochy odložené mimo oltára.
„Náročné boli aj rekonštrukcie chýbajúcich častí, najmä kópia sošky anjela z pravej časti oltára. Na staršej fotografii bolo matne vidieť len siluetu postavy. Podľa nej bolo možné predpokladať veľkosť, proporcie a pohyb figúry,“ priblížila Matáková.
Bočný oltár Nanebovzatia Panny Márie požehnal prievidzský dekan spolu s hlavným oltárom.
