ZEMIANSKE KOSTOĽANY. Do cieľa prestížneho ultramaratónu „Leadville 100“ dobehlo iba 312 pretekárov z vyše 650 štartujúcich. Karaka zmohlo brodenie v ľadovej rieke a dobeh do časovej kontroly, po ktorom sa začal nekontrolovateľne triasť. Podchladený a bez energie sa snažil vrátiť na trať, no to sa mu už nepodarilo. Skončil tak presne šesťdesiat kilometrov pred cieľom.
Obrovské prevýšenie
Beh v národnom parku mal prevýšenie 5 500 metrov a pretekalo sa vo veľkej nadmorskej výške. Štart bol vo výške 3 100 metrov nad morom (o 450 metrov vyššie, ako je Gerlach), najvyšší bod trate, cez ktorý sa bežalo dvakrát, bol vo výške takmer štyritisíc metrov.
„Príprava v Colorade vyšla nad očakávania. Rýchlo som prekonal problémy spojené s časovým posunom osem hodín, tiež som si zvykol na vysoké teploty, ktoré dosahovali okolo 36 až 38 stupňov. Rýchlo som si zvykol aj na veľmi nízku relatívnu vlhkosť, dobre som zvládol aj aklimatizáciu na veľkú nadmorskú výšku, a tak som bol po pretekoch nesmierne sklamaný,“ po návrate na Slovensko povedal Štefan Karak a pokračoval: „Niekoľkokrát som bol vo výške nad 3 800 metrov a raz dokonca na Longs Peaku, ktorý meria 4 346 metrov. Keďže som mal z máp a prevýšení naštudovanú aj trať, zdalo sa, že už mi nič nestojí v ceste úspešne absolvovať 100-mílovú trať.“
Štart o štvrtej ráno
V deň štartu vstával Karak o druhej ráno, aby sa stihol včas dostať na štart, ktorý bol o štvrtej ráno v Leadville. Pretekári na trať vybehli po odspievaní americkej hymny a následnom výstrele z pušky.
„Mal som vypracovanú tabuľku s časmi na jednotlivých kontrolách a až do 62. kilometra v Twin Lakes som ich dodržal. Nasledoval najťažší úsek pretekov, dvestometrové brodenie ľadovou riekou, výstup na Hope Pass vo výške 3 840 metrov a zbeh do Wienfieldu na otočku na osemdesiatom kilometri,“ dodal.
Pri klesaní nastal Karakov najväčší problém, s ktorým nepočítal a o ktorom ho nikto neinformoval. „Na veľmi úzkom, prudkom, kamenistom aj prašnom chodníku sa bežci so svojími pomocníkmi z otočky stretali s pretekármi mieriacimi dolu. Nebolo stanovené, kto sa má komu vyhýbať, neustále kolízie má stáli veľa síl a čo bolo horšie, aj takmer 45 minút z predpokladaného času,“ vysvetlil.
Ak by ku kolíziám pretekárov nedošlo, ultramaratónec Štefan Karak by preteky s veľkou pravdepodobnosťou dokončil.
„Vo Wienfielde som mal iba skrátenú prestávku s obmedzeným občerstvením, cestou naspäť som musel na Hope Pass použiť maximum zostávajúcej energie. Z Hope Passu som zbiehal už v tme s čelovou lampou a tiež v maximálnej rýchlosti. Nasledovalo brodenie v ľadovej rieke a dva aj pol kilometrový dobeh. Posledné stovky metrov som šprintoval, aby som stihol časovú kontrolu o 52 sekúnd. Zdalo sa, že mám vyhraté. Podchladený a bez energie som sa však začal nekontrolovane triasť a klepať zubami. Rýchlo som zhodil mokré oblečenie a tenisky, ale ani zahrievanie v spacáku nepomáhalo. Nebol som v tom momente schopný ani vypiť horúci čaj, nie ešte zjesť niečo energeticky výdatné. Potreboval som čas, no ten mi organizátori nedali. Po pätnástich minútach, počas ktorých som vraj mal opustiť kontrolnú stanicu, mi odobrali čipy na štartovnom čísle a preteky boli pre mňa predčasne ukončené,“ pokračoval v rozprávaní.
Nesmierne sklamaný
Karak bol po diskvalifikácii nesmierne sklamaný, pretože do cieľa mu zostávalo „iba“ šesťdesiat kilometrov. Tie od štartu prebehol za deväť hodín a v čase odobratia čipov mu zostávalo ešte dvanásť, čo by sa dalo zvládnuť aj rýchlou chôdzou.
„Po doplnení energie som bol schopný ďalej bežať, ale už som bol vyradený. Z vyše 650-tich štartujúcich dokončilo maratón v časovom limite 312 pretekárov. Z tých, ktorí nedokončili, prevažná väčšina nedošla ani do Wienfieldu na osemdesiaty kilometer trate. Traduje sa, že pri prvom štarte na podujatí ho dokončí málokto, no myslím, že som bol veľmi blízko. Pred pretekmi som sa cítil na cieľ, no neznalosť pomerov a zlá organizácia na trati mi udelili stopku. Preteky teraz budú čakať na ďalšieho Slováka, ktorý sa kvalifikuje a pokúsi sa byť úspešnejší, ako som bol ja. Verím, že sa to niekomu podarí, a že možno to bude práve niekto z vás,“ uzavrel šesťdesiattriročný Štefan Karak.
