PRIEVIDZA. Mnohí ľudia ani nevedia, aké pekné jazierko sa ukrýva len kúsok za mestom na ceste do Veľkej a Malej Lehôtky. Hustý porasť kríkov, stromov a vysokej trávy bránil vo výhľade. Dnes je okolie upravené. Rybári tu vybudovali drevené prístrešky a posed s dobrým výhľadom, ktorý využívajú aj poľovníci. Mnohí sem chodia nielen na rybačku, ale aj s rodinami a malými deťmi opekať si a stretávať sa s priateľmi. Voľné chvíle trávia v peknom prostredí pri vode.
Lovný revír Lúkovica vybudovali rybári v päťdesiatych rokoch minulého storočia s cieľom chovať kapry. Tvorí ho lovný rybník a sústava troch nádrží Podbanské vedľa hlavnej cesty, ktoré napĺňa voda z potoka z Lehôtky.
Zachoval sa aj starý nefungujúci vodojem z tridsiatych rokov, ktorý prešiel do majetku miestnej mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu.
Rybia farma
Podľa slov hospodára prievidzských rybárov Zdenka Čavojčina rybári v začiatkoch využívali Dubraviovu metódu chovu kaprov. Vymysleli ju ešte Rimania a vo veľkom ju používajú aj v Čechách.
V šesťdesiatych rokoch chovali rybári v Lúkovici veľké kapry, matky. Rybníky vypúšťali a na jar ich opäť zatápali. Vďaka tomu sa vytvorila obrovská biomasa planktónu. Kapry potom vrátili do zatopených rybníkov, kde sa rozmnožili a malé plôdiky rástli zo živín a chrobáčikov.
„Takto to fungovalo do roku 2000. Potom sa jeden z mojich predchodcov rozhodol pre zmenu a skúsil v rybníkoch chovať rýchlo rastúce pstruhy zo západu, sivoňa amerického a pstruha dúhového,“ spomína hospodár.
Tieto druhy sa dajú ľahko vychovať. Rastú až o polovicu rýchlejšie ako naše pôvodné ryby.
Rybári sa snažili jeden z rybníkov prerobiť na rybiu farmu. Zo začiatku sa im s chovom pstruha dúhového darilo. Snahu rybárov však podľa slov Zdenka Čavojčina zmarili príznaky globálneho oteplenia.
„Bol nedostatok vody, v potrubí a vodovodoch sa znížili prietoky, zvyšovali sa splašky, voda sa stala nevyhovujúcou a ryby začali hynúť.“
Najväčší záujem je o zubáče
Hospodár sa naučil, ako s chovnými nádržami pracovať čo najefektívnejšie. Podľa jeho slov je potok z Veľkej Lehôtky, ktorý napĺňa sústavu nádrží Podbanské, dosť znečistený.
„V obci nemajú vybudovanú kanalizáciu, splašky končia v potoku a hlavne po búrke je to veľmi zlé. Vtedy ho odstavím a vodu do rybníkov nepúšťam. Kvalitu vody v nádržiach tak viem ovplyvniť,“ vysvetlil.
Zdenko Čavojčin sa rozhodol vrátiť k pôvodne chovaným kaprom a našim pstruhom potočným. V nádržiach dokážu vychovať približne dvestotisíc pstruhov, ktoré ale nedosahujú veľké dĺžky. Dorastajú len päť až šesť centimetrov.
„Vychováme desať až dvanásť tisíc kaprov s dĺžkou dvanásť až pätnásť centimetrov. Pokúšame sa chovať aj zubáče. Rozmnožiť ich je ľahké, ale aby dorástli do vyšších kategórií nad desať centimetrov, je problém. Nemajú už toľko potravy.“
Zubáč je dnes vyhľadávaný pre dobré mäso a jeho spracovanie si tiež nevyžaduje veľa námahy. Cena sa pohybuje okolo šestnásť eur za kilogram. Keďže je ho v našich tokoch málo, snažia sa ho v umelých podmienkach dochovať rybári. Ako prezradil hospodár, minulú sezónu vychovali okolo päťtisíc zubáčov. Nasadili ich do vodnej nádrže v Brezanoch.
Aká bude tohtoročná sezóna chovu rýb, hospodár nevie zhodnotiť. Veľké horúčavy počas leta zapríčinili malý prietok vody a rozmnoženie rias. Ryby v dôsledku toho trpeli nedostatkom kyslíka.
Vysvetlil, že ich o pár týždňov odvážia a rozdelia do revírov po celom okrese. „Vo veľkom rybníku máme okolo 250 kapitálnych kaprov. Koncom októbra odoberieme malých kapríkov. Musíme ich potom pretriediť, aby sa veľké ryby nepoškodili. Na výlov príde okolo štyridsať chlapov. Keď opadne voda, budeme sa musieť ponáhľať a urobiť to rýchlo.“
Ulovené ryby si nemôžu nechať
Ako prezradil Zdenko Čavojčin, pri dnešnej technike rybári dokážu rybník vychytať takmer do poslednej ryby. Napríklad v Brezanoch boli ryby, ktoré dosahovali lovnú mieru, v prvý rok aj vylovené. Malá nádrž je podľa jeho skúseností atraktívna len prvé dva až tri týždne po tom, ako do nej nasadia ryby. Rybári ich rýchlo vychytajú a potom je to už len o šťastí.
Preto sa hospodár rozhodol na Lúkavici pri Prievidzi vybudovať lovný revír s režimom bez privlastnenia si úlovku chyť a pusť.
Veľký lovný rybník Lúkovica má rozlohu 1,1 hektára. Rybári tu môžu chytiť metrového kapra. Vo vode pláva stále, lebo po ulovení a odfotení ho rybári vracajú späť do vody.
V lovnom revíri Lúkovica pomáha aj rybár Radoslav Pánis. Prichádza takmer každý deň a práca ho baví. Vodí sem aj svojho malého syna.
Pomáha od začiatku roka až do marca najprv so starostlivosťou o ikry, potom s kŕmením pstruhov, čistením žľabov a úpravou rybníkov. Robota je stále.
„Začal som sem chodiť pred troma rokmi, keď prišiel nový hospodár a začal tento revír upravovať. Veľmi sa to tu zmenilo, je tu stále čo robiť. Pred tým bol rybník zarastený.“ Podľa slov Radoslava Pánisa aj vďaka tomu, že sa hospodár rozhodol v tomto revíri zmeniť spôsob lovu na chyť a pusť, sem začalo chodiť viac ľudí. Zaujímajú ich nielen ryby na jedenie, ale aj tie, ktoré po ulovení púšťajú naspäť do vody.
Lovný revír s upraveným rybníkom Lúkovica je dnes otvorený pre širokú verejnosť. Bránu rybári nezamykajú. Prísť sem môžu rodiny s deťmi a prežiť tu príjemné chvíle pozorovaním hladiny a plávajúcich rýb.
Hosťovacie povolenie
V lovnom revíri Lúkovica môžu chytať na hosťovacie povolenie aj tí, čo nie sú rybármi. Jednodňový lístok platí vždy od polnoci jedného do polnoci druhého dňa. Povolenie sa dá zohnať na mestskom úrade v Prievidzi. Ryby ale nepredávajú. Hospodár prezradil, že o zriadení predajne so živými rybami uvažujú.
