Letná súťaž s Hornonitrianskym múzeom
Počas leta vám prinášame tretí ročník súťaže, ktorú pre vás pripravilo Hornonitrianske múzeum v spolupráci s MY Hornonitrianskymi novinami. V letných vydaniach regionálneho týždenníka budeme uverejňovať zaujímavé články z histórie regiónu. Tentokrát sa zameriame na témy súvisiace so sedemdesiatym výročím ukončenia druhej svetovej vojny.
Zapojte sa do našej letnej súťaže a hrajte každý týždeň o knihu Šport a telesná výchova na hornej Nitre od prievidzskej neziskovej organizácie Orchidamos Slovakia.
Po mníchovskej konferencii 28. septembra 1938 veľká časť Česka pripadla Nemecku. Na Slovensku bola 6. októbra 1938 vyhlásená slovenská autonómia.
Prvou viedenskou arbitrážou 2. novembra prišlo Slovensko o veľké územia. Pod nátlakom Nemecka sa 14. marca 1939 rozbilo Československo, Snem Slovenskej krajiny proklamoval samostatný slovenský štát, Nemecko obsadilo Česko a vyhlásilo protektorát.
Horthyovské Maďarsko napadlo Slovensko a v takzvanej Malej vojne, od 23. do 26. marca 1939, ho obralo o 74 obcí, v ktorých sa zo 40 tisíc obyvateľov len 309 hlásilo k maďarskej národnosti.
Vojna narušila súžitie
V Československu žili vyše tri milióny Nemcov. Aj na hornej Nitre boli nemecké obce. Stáročia súžitia narušila druhá svetová vojna.
Vplyvom ideí rasovej nadradenosti tunajší Nemci v roku 1938 obnovili zakázanú Karpatskonemeckú stranu, založili ozbrojenú Dobrovoľnú ochrannú službu.
Po vzniku slovenského štátu mali karpatskí Nemci od jesene 1939 povinnú vojenskú službu v slovenskej armáde. Slúžili v oddieloch národnonemeckého pechotného práporu v Kremnici a delostreleckého oddielu v Kežmarku. Dobrovoľne sa hlásili do nemeckej armády alebo SS. No boli medzi nimi aj antifašisti.
V SNP sa nemecký partizánsky oddiel Ernesta Thälmanna stal súčasťou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Nemecké i slovenské rodiny partizánov boli rovnako perzekvované. Nemeckú partizánsku Malinovú obsadilo deväťsto príslušníkov SS a nemecká domobrana, vytvorená v nemeckých obciach proti SNP.
Správanie si odplácali
Ako sa správali nemeckí vojaci k slovenskému obyvateľstvu, partizáni spätne zaobchádzali s nemeckým. Prenasledovali nielen vodcov, ale aj civilov, napríklad v nemeckej obci Sklené v septembri 1944 zastrelili 189 mužov, ktorí si sami museli vykopať masový hrob.
Vojská využívali pracovné sily z opačných táborov a zatiaľ čo Prievidžania kopali obranné valy pre nemecké vojská, Nemci z Novej Lehoty ich hĺbili pre tu usídlených partizánov.
Víťazstvá spojencov podnietili deportácie nemeckého obyvateľstva. Od 5. decembra 1944 bola nariadená evakuácia všetkých nemeckých škôl na Slovensku a transporty detí s učiteľmi do Krušných hôr v Čechách. Z okolia Nitrianskeho Pravna dobrovoľnú evakuáciu 25. januára 1945 využilo päťtisíc ľudí.
Do 2. februára 1945 z Handlovej deportovali ženy s deťmi do Sudet. Poslední baníci a obranyschopní muži pri gazdovstvách zobrali stroje a vybavenie baní, náradie i dobytok. Však pred povinnou evakuáciou 30. marca sa mnohí skryli do hôr.
Koniec vojny hornonitrianskych Nemcov zastihol v nemeckej armáde, v baniach v Čechách, rodiny rozdelené. Nemecký majetok bol podľa dekrétu prezidenta republiky skonfiškovaný. Do ich domov sa prisťahovali obyvatelia z okolia i repatrianti z Maďarska a Zakarpatskej Ukrajiny. Do Nitrianskeho Pravna prišiel už 25. mája 1945 prvý transport z Maďarska.
Deportácie Nemcov
Koncom júna 1945 sa slovenskí Nemci dobrovoľne i nasilu vracali v nákladných vagónoch. Spoznali útrapy, aké predtým spôsobovala nemecká strana ostatným, niekedy aj násilnosti i vraždy pri zaisťovaní a vypočúvaní samozvanými vyšetrovateľmi, cítiacimi potrebu pomsty. Po príchode ich sústreďovali do táborov v Novákoch a Chalmovej. Museli nosiť označenie, nemohli cestovať železnicou, počúvať rozhlas, voliť. Niektorých postavili pred súdy.
V Handlovej mužov v produktívnom veku odviedli do pracovného tábora v kolónii na prácu v bani. Ženy a deti bývali v Novej Lehote. V októbri 1945 všetkých na nákladných autách odviezli do zberného tábora v Novákoch, ktorý predtým slúžil ako pracovný tábor pre Židov. Odtiaľ ich na základe medzinárodných dohôd odtransportovali do ruskej zóny Nemecka. Mali povolenú batožinu do sto kíl.
V Československu mohli ostať špecialisti niektorých profesií, nezdiskreditované zmiešané manželstvá a protinacisticky angažovaní Nemci, no i títo boli neraz prenasledovaní. Mohli však vycestovať za výhodnejších podmienok.
Odsun nemeckého obyvateľstva, správu a prideľovanie ich skonfiškovaného majetku riadila Oblastná úradovňa Fondu národnej obnovy, neskôr Osídľovací úrad v Handlovej a Prievidzi.
Z Československa bolo po vojne organizovaným odsunom vysídlených 2,2 milióna Nemcov a takzvaným divokým odsunom vyhnaných 600-tisíc ľudí. Z Handlovej vysídlili 6250 a z Nitrianskeho Pravna 389 Nemcov. Pôvodný názov Nemecké Pravno bol 28. októbra 1946 zmenený na Nitrianske Pravno. Vyhosťovanie v regióne 31. októbra 1946 sa skončilo.
Súťaž
Otázka: V ktorých oddieloch slovenskej armády slúžili karpatskí Nemci povinnú vojenskú službu?
Odpovede posielajte do redakcie na Ulici Mišíka 6 do piatka 4. septembra do 12. h. Priložte súťažný kupón spolu s vaším menom a adresou. Meno víťaza sa dozviete na budúci týždeň.
Minulý týždeň ste mali odpovedať na otázku: Kedy bolo najničivejšie bombardovanie Prievidze?
Správnu odpoveď - 29. marca 1945 - poslala aj Eva Némethová z Prievidze. Výhra ju čaká v redakcii.
