NITRIANSKE PRAVNO. Námestie sa už piaty rok po sebe premenilo na kováčsku dielňu. Priamo pred zrakmi divákov silní chlapi v rozpálených ohňoch kuli zo železa abstraktnú plastiku. Autori Michal Kačmár a Jozef Uhrecký ju nazvali Sloboda. Pri výrobe im pomáhali ďalší kováči Jakub Cmarko, Martin Jackuliak, Peter Bazelides.
Piati kováči zobrali do rúk ťažké kladivá a pustili sa do ohýbania rozpálenej platne. Čo pred zrakmi divákov vyrobia, sa dohodli už deň vopred. Kovové platne mali narezané. Na výrobu plastiky totiž mali len jeden deň.
Piati kováči pred zrakmi divákov vytvárali abstraktnú plastiku s názvom Sloboda. (zdroj: Vanda Pittnerová)Vtipná plastika fotografa
Pred rokom Tomáš Šiagy a Ján Konuš z Kremnice za jeden deň ukuli plastiku fotografa prikrytého plachtou so starým mechovým fotoaparátom. Dnes už táto vtipná soška stojí pred obecným úradom a dáva pozor na blízku križovatku. Nainštalovali ju sem spolu s plastikou francúzskych kováčov s názvom Voda alebo prameň.
Šiagy s Konušom po Strednej umelecko-priemyselnej škole v Kremnici študovali na vysokej škole sochárstvo. Okrem úžitkového umenia vyrábajú plastiky. Fotografa sa rozhodli ukuť aj pre potešenie detí, aby v Nitrianskom Pravne neboli iba abstraktné diela. Práve na podobných podujatiach môžu prezentovať svoju voľnejšiu tvorbu.
„Ráno sme začali s pomocou ďalších kováčov fotografa tvoriť, ešte po dvoch hodinách diváci nevedeli, čo robíme. Stavali sme ho z viacerých častí. Už popoludní sa črtala postava fotografa,“ vysvetlil Šiagy. Prácu si museli rozdeliť tak, aby ju za jeden deň stihli. Povrchovú úpravu už dokončili v dielni.
Kováč Miroslav Juhás priznal, že práca v dielni je náročná. Keď je teplo, je zle, keď je vonku zima a mráz, môžu pri prechode z rozhorúčenej dielne von a späť prechladnúť.
„Máme za sebou najhoršie letné horúčavy. Keď boli vonku tridsiatky, už sme ani piatky nerobili. Nevládali sme,“ sťažuje sa.
Železo sa kuje pri osemsto až deväťsto stupňoch. „Podľa toho, aký veľký kus spracovávam, je pri vyhni aj osemdesiat stupňov. Musím používať rukavice a obliecť sa, aby som sa nepopálil a neublížili mi fŕkajúce uhlíky,“ vysvetľuje.
História Jurčových dní
Jurčove dni vymysleli traja absolventi Strednej umelecko-priemyselnej školy v Kremnici Miroslav Juhás, Juraj Cmarko a Klaus Haumer z Nitrianskeho Pravna. Stretnutia umeleckých kováčov nazvali podľa ich učiteľa.
Prvý ročník zorganizovali v čase, keď ich obľúbený učiteľ umeleckých remesiel Benedikt Jurčo slávil šesťdesiate narodeniny. Vyrobili mu vtedy vázu s kyticou. Každá kováčska dielňa vyrobila do nej jeden kvet. Dnes je vzácna váza umiestnená na medziposchodí obecného úradu v Nitrianskom Pravne.
Počas učiteľskej praxe za viac ako štyridsaťosem rokov Jurčo učil vyše tristopäťdesiat umeleckých kováčov.
Na Jurčove dni chodia absolventi Strednej umelecko-priemyselnej školy v Kremnici z celého Slovenska i zo zahraničia.
Umeleckí kováči sa na začiatku organizovania Jurčových dní dohodli, že diela, ktoré vzniknú na stretnutí, venujú obci. Vytvárajú tak výnimočnú galériu. Prvú plastiku s názvom Znovuzrodenie vytvoril so svojimi pomocníkmi Titu Angyla z Komárna. Snažil sa pomocou nej vyjadriť snahu umeleckých kováčov o zachovanie kováčstva.
DREZINY BARÓNA K.F. DRAISA
Jurčove dni spestrila aj návšteva Napoleona zo Slávkova pri Brne. Ivan Křivánek v napoleonskej uniforme priniesol drevené bicykle bez pedálov, takzvané dreziny, kostitrasy alebo odrážadlá, ktoré majú aj kovové súčiastky vyrobené majstrami kováčmi. Športový nadšenec vlastní deväť funkčných replík drevených drezín, ktoré v osemnástom storočí vymyslel barón K.F. Drais. Deti aj dospelí sa mohli na nich povoziť po námestí a popritom si pozrieť aj galériu kovových diel umeleckých kováčov.
