PRIEVIDZA. Bývalý policajt Zdenko Čavojčin sa stal na hornej Nitre známou osobnosťou vďaka aktívnemu prístupu k riešeniu problémov rybárov. Myšlienkou organizovať brigády na zlepšenie prostredia v okolí riek a potokov nadchol aj ďalších.
Hospodár kontroluje revír. S rybami žije od rána do večera. (zdroj: Vanda Pittnerová)Rozvinul spoluprácu s prievidzskou radnicou a dnes sa rybári aj jeho zásluhou starajú v mestskom parku o jazierko s rybami a vedľa rieky pomohli vybudovať ohniská a oddychové zóny.
Paradoxom je, že v mladosti bol Zdenko vo svojich rodných Liešťanoch vyhlásený a neslávne známy pytliak.
„Otec ma naučil tak, ako každého chlapca na dedine, pytliačiť. Ukázal mi, ako sa chytajú ryby. Už ako päť – šesťročný som bol stále v potoku,“ priznal sa.
Otec Zdenka Čavojčina nebol rybár, no v tom čase vraj chytal ryby každý. Ak mal niekto chuť na rybu, ulovil si ju. Dnes podľa slov hospodára rybári lovia, aby mali plné mrazničky.
Rybári sa na malého pytliaka sťažovali otcovi. Ako desaťročný sa preto musel prihlásiť do rybárskeho krúžku v Nitrianskom Rudne a urobiť si oficiálne rybárske skúšky. Spoznával biotopy a druhy rýb, naučil sa miery lovných rýb, ako ich chytať, študoval ich správanie sa v prírode a zoznámil sa so základmi z legislatívy.
„Od tej doby som rybár. Najradšej chytám úhory. Vtedy musím ísť k rieke, niekde do divočiny. Je to pre mňa veľký zážitok,“ s úsmevom priznáva, že chytať ryby je relax.
Z policajta hospodár
V čase, keď pracoval v policajnom zbore, ho nahovoril kamarát, aby si v rámci rybárskeho zväzu urobil povinný základný kurz. Keď sa naskytla príležitosť a musel odísť predošlý hospodár Igor Fábry, oslovili ho rybári, aby ho nahradil. Hospodárom je už štyri roky.
„Nikdy som neveril tomu, ale byť hospodárom znamená nechytať ryby,“ pousmial sa Zdenko Čavojčin. Vysvetlil, že na lov rýb mu nezostáva čas. „Skôr sa venujem tomu, ako ryby rozmnožovať, aby ich bol dostatok a bolo im dobre,“ zdôraznil.
Snaží sa od rána do večera žiť s rybami. Vždy sa objaví nejaký problém, znečistený potok alebo brigáda rybárov. Veľa času mu zaberajú aj kontroly revírov.
„Prechádzka napríklad okolo nováckej priehrady trvá niekedy aj štyri hodiny, lebo musím odpovedať rybárom na rôzne otázky. Väčšina našich starších rybárov nemá internet a počas lovnej sezóny sa nemajú ako dostať k informáciám. Ale s ľuďmi si pohovorím rád.“ Práve pri stretnutiach s rybármi sa dozvedá o problémoch a spoločne sa ich snažia riešiť.
V lete sa veľmi nenarobí
Ako ďalej prezradil, počas leta má práce menej: „Ráno skontrolujem naše lovné jazierka. Poprípade sa venujem nejakým technickým problémom. Niekde treba opraviť potrubie alebo ventil. Starám sa o bežnú údržbu, alebo idem priamo do revíru. Sledujem znečistenie vôd, či tam ľudia nerobia nelegálnu činnosť, ktorú nahlasujeme na príslušné úrady.“
Práve znečisťovanie vodných tokov na hornej Nitre je veľký problém. Podľa jeho slov od Novák až po Partizánske neexistuje pravý rybársky život. Ťažký priemysel rieku dosť zaťažuje.
Aj napriek znečisteniu v rieke Nitra ryby plávajú.
„Základ tvorí jalec, na ktorého naši rybári nadávajú, že je ho veľa. Pritom je to dobrá ryba, dá sa chutne spracovať. Poznám rybárov, ktorí chytajú len jalce a vyrábajú z nich všeličo. Napríklad tresku či zavináče,“ vysvetlil.
Pôvodným obyvateľom rieky bol kolok malý, ale v dôsledku činnosti chemického priemyslu na hornej Nitre vyhynul. V rieke dnes rybári nájdu podustvy, mreny, pstruhy potočné, umelo vysadené pstruhy dúhové a sprievodné ryby, ako sú slíž, hrúz, ostriež, plotica, hlaváče bieloplutvé a pásoplutvé. Najobľúbenejší recept na úpravu ryby sa Zdenko Čavojčin naučil od svojho predchodcu. Je to údený pstruh dúhový. Podľa jeho slov je najlepší recept chytenú rybu posoliť a jednoducho vypražiť na oleji bez ďalších korenín.
Čavojčin je lokálpatriot. Na rybačku do zahraničia nechodí, tak ako niektorí rybári, ktorí cestujú za rybárskymi zážitkami až do Nórska. „Maximálne som skúšal chytať ryby na dovolenke v Chorvátsku z móla na plaváčik.“
Od nástupu na miesto hospodára strom v revíri Lúkovica vyrástol. (zdroj: Vanda Pittnerová)Prezradil, že mu na pozícii hospodára mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu zostávajú ešte dva roky. „Hoci som sa pôvodne zaviazal, že budem hospodárom dlhšie, dnes uvažujem o zmene. Možno bude treba človeka, ktorý prinesie nové nápady. Robota po čase začne stagnovať,“ myslí si.
Snahou hospodára v jeho začiatkoch bolo dostať ekonomiku rybárskeho zväzu do plusových čísel, čo sa mu podľa jeho slov podarilo.
Rybársky krúžok
Momentálne má prievidzská organizácia Slovenského rybárskeho zväzu 2608 členov, z toho viac ako dvetisíc sú dospelí, ostatné sú deti. Zdenko Čavojčin prezradil, že od septembra ponúknu deťom rybársky krúžok v Centre voľného času Spektrum v Prievidzi. Veľmi dobre fungujú krúžky mimo okresného mesta napríklad v Novákoch, Nitrianskom Pravne, Poluvsí a v Nitrianskom Rudne.
